Budú chcieť ísť študovať do zahraničia?
To neviem. Zatiaľ študujú všetci traja na Slovensku. Pre mňa je dôležité, aby vedeli predovšetkým dobre po slovensky, lebo to je ich materinská reč. Neskôr budú mať možnosť vybrať si. Ale toto je naozaj predčasné, veď ešte majú pred sebou len výber strednej školy.
Aj na strednú školu sa už dá ísť do Ameriky…
V súčasnosti o tom neuvažujeme. Aktuálne riešim školu na Slovensku. Deti to teraz vôbec nemajú ľahké. 9-ročnému Nathankovi som napríklad ešte vôbec neplánovala kúpiť počítač, ale vzhľadom na situáciu, aká je, a aby neobsadzoval stále môj, tak som kvôli online vyučovaniu bola nútená kúpiť počítač aj pre neho. Nie je to ľahké, ani rozmiestnenie detí v rámci 3-izbového bytu, aby mali vlastný priestor. A keď ešte k tomu Mirko pracuje tiež z domu. Myslím, že všetci rodičia, ktorí majú dve a viac detí, mi dajú za pravdu, že je to náročné a s viac ako tromi deťmi si to ani neviem predstaviť.
Amerike však boli viackrát a niekto to tak cíti, že áno, tu chcem byť, tu sa mi páči. Nemajú to tak aj oni?
Teším sa, že vyrastajú na Slovensku. Snažím sa im vštepiť lásku k Slovensku, k slovenským ľudovým piesňam, k tradíciám… Možno to nie je v móde, ale ja si veľmi prajem, aby v sebe mali národnú hrdosť. Áno, Amerika má svoje plusy, ale aj mínusy a oni už mnohé veci vnímajú, veľa sa o tom aj rozprávame. Záleží mi na tom, aby sa cítili dobre aj na Floride. Snažím sa ich viesť k tomu, aby nevnímali svet čierno-bielo.
A vy ste nikdy neuvažovali o tom, že by ste sa tam presťahovali natrvalo?
Hovorí sa, že nikdy nehovor nikdy. Nevieme, čo bude... Aktuálne žijeme tak, že „jednou nohou tu, druhou tam“. Máme deti aj v USA, aj na Slovensku, Mirko má prácu v USA, ja mám pracovné aktivity na Slovensku. Obaja tu máme rodinu, priateľov...
Veľmi neplánujem. Teším sa, že som v remisii, a verím, že to tak zostane. Pán docent Drgoňa, môj onkológ, je vždy na telefóne alebo na maile. Ak potrebujem čokoľvek skonzultovať, tak je k dispozícii. Rozoberám s ním všetko, napríklad aj otázku očkovania, preočkovania, konkrétneho výberu vakcíny… Naposledy som sa ho pýtala, či sa môžem potápať, tak bol síce najskôr prekvapený, ale napokon povedal, že síce opatrne, ale môžem to skúsiť. Takže som pred dvoma mesiacmi na Floride absolvovala kurz potápania, mám čerstvý certifikát a som potápačka. Predchádzalo tomu meranie kapacity pľúc, CT hrudníka… Keby mi to môj onkológ nedovolil, tak by som do toho nešla. Teším sa, že mi umožnil splniť si jeden môj sen. A verím, že sa mi ešte podarí splniť si aj ďalšie...
