V čom vás ochorenie obmedzuje, čo nemôžete robiť?
Rýchlejšie sa mi vybíjajú baterky. Bola som človek, ktorý drel od rána do noci, bola som schopná aj tri noci nespať, aby bolo všetko urobené. Toto už jednoducho nie je možné. Snažím sa viac oddychovať, dopriať si spánok a keď som unavená, bez výčitiek svedomia si proste ľahnem.
Neuvažovali ste o tom, že by ste prestali pracovať úplne?
Akože len tak zostať sedieť doma? Medzi štyrmi stenami? Už len pri takejto predstave pociťujem strašný stres a úzkosť. Chápem, že sú zrejme ľudia, ktorým by niečo také vyhovovalo, zvlášť, keď ich práca nebaví alebo nemajú dobrý vzťah s kolegami. Ale to nie je môj prípad. Mám skvelých kolegov v Jojke i dievčatá v škôlke. Navyše mám flexibilnú prácu, takže ak si potrebujem oddýchnuť, tak mám tú možnosť.
Po Vianociach ste sa aj s manželom a synmi plánovali presunúť do USA. Podarilo sa? Ako dlho ste sa tam zdržali?
Áno, podarilo sa. A tentoraz sme na Floridu zobrali aj babku a dedka. Strávili sme tam Silvestra a ešte niekoľko dní sme zostali.
A ako darí vašim synom, vidíte už, ktorým smerom sa možno v budúcnosti vyberú?
To zatiaľ netuším. Nathanko práve oslávil 9 rokov, Gabko má 10, Danielko 13. Zatiaľ všetci traja tvrdia, že chcú byť IT-čkári ako Mirko. Danielko miluje tenis, viem si ho v budúcnosti predstaviť aj ako trénera. Ale baví ho aj nakrúcanie videí, vymýšľanie scénok, tak uvidíme.
Aj ostatní chlapci športujú?
Mrzí ma, že teraz sa veľmi nedá športovať, pretože Gabko sa venuje plávaniu a lukostreľbe. Nathanko presedlal z tenisu na stolný tenis, tak je hrdý na to, že je dedkovým nasledovníkom, pretože dedko sa venuje stolnému tenisu celý život. Dedko je rád, že aspoň jeden z chalanov sa dal na tento šport.
