Druhú štedrú večeru chystali vo štvrtok aj v rodine Bindzárovcov z Čabín (okr. Medzilaborce). „Otec je gréckokatolík, mamička a ja sme pravoslávne, a tak Vianoce oslavujeme dvakrát - v decembri aj v januári. Pre mňa sú však tie pravé a naozajstné duchovné Vianoce až teraz,“ povedala herečka Divadla Alexandra Duchnoviča, ktoré uvádza výlučne hry v rusínskom a ukrajinskom jazyku, Iveta Fejková (27). V dedinke na okraji Slovenska sa snažia dodržiavať tradičné zvyky.
„Na Štedrý deň do večere nič nejeme. Čakáme na večeru, ktorá sa začína rozsvietením svetiel. Z večere sa niečo odoberie pre domáce zvieratá. Každý má pritom v ruke mince, aby sme si zabezpečili hojnosť,“ vysvetľuje sympatická Rusínka. Následne zasadneme k večeri a najstarší z rodiny zapáli sviečku. Potom kľakneme k stolu, pobozkáme jeho roh, čo symbolizuje svornosť, a pomodlíme sa.
Slobodní ešte dostanú na čelo krížik potretý medom. Jedinou obsluhujúcou je pani domu, teda mamka,“ prízvukuje Iveta. „Štedrá večera sa začína oblátkou s medom a cesnakom. Nasledujú zemiaky varené v šupke, po nich hríby s kyslou kapustou a medom. Za tým jeme takzvanú ,koločanu fasuľu‘ na spôsob polievky s rozmixovanou fazuľou. Na záver ešte kapustové pirohy a príloha na spôsob opekancov,“ uzavrela Iveta.
Juliánsky kalendár
Juliánsky kalendár zaviedol v roku 46 pred Kristom Gaius Iulius Caesar. V niektorých častiach sveta bol platný až do 20. storočia, v cirkevných kruhoch čiastočne dodnes. Od 16. storočia bol nahradený gregoriánskym kalendárom zavedeným pápežom Gregorom XII., pretože juliánsky sa oproti solárnemu roku oneskoroval o 11 minút a 14 sekúnd, čo do zmeny spôsobilo oneskorenie až o 13 dní.
