Pressburgerová, dcéra tesára, sa narodila a vyrastala vo Viedni. Jej židovská rodina prestúpila začiatkom 30. rokov 20. storočia na katolícku vieru, ale to ju neochránilo pred prenasledovaním nacistami, keď už Nemecko v roku 1938 anektovalo Rakúsko. Po tom, čo nacistická tajná polícia Gestapo zatkla a mučila jej otca za údajnú politickú činnosť, sa rodine podarilo ujsť do Juhoslávie a neskôr do Talianska, napísala APA.
V roku 1944 rodinu chytili a deportovali do nacistického vyhladzovacieho tábora Auschwitz na území Poľska, okupovaného Nemeckom. V tábore boli zavraždení jej matka a dvaja mladší bratia. Jej otca nacisti takisto zabili. Pressburgerová sa po vojne vrátila do Viedne, ale o svojom strašnom utrpení počas holokaustu nerozprávala. Nakoniec sa rozhodla otvorene hovoriť o holokauste aj o trpkých antisemitských skúsenostiach, ktoré zažila v povojnovom Rakúsku.
"Nevrátila som sa do Viedne, aby som bola znovu utláčaná. Prisahala som si, že nebudem znovu znášať ďalšie utrpenie. Budem bojovať svojimi ústami," citovala ju APA. Vydala aj pamäti, ktoré napísala spolu s autorkou Marlene Groihoferovou. V knihe s názvom "Gelebt, Erlebt, Überlebt" opísala príchod svojej rodiny do Auschwitzu v roku 1944.
Jej matku a dvoch bratov odviezli niekam nákladným autom. Gertrudu samotnú odviezli iným smerom a rýchlo stratila z dohľadu aj otca. Pressburgerová členov svojej rodiny v koncentračnom tábore stále hľadala, až raz k nej prišiel neznámy človek, ukázal na dym stúpajúci z komínov za barakmi a povedal jej, že všetci ľudia odvezení nákladným autom už boli otrávení plynom a spálení. To bola chvíľa, keď pochopila, že boli zavraždení, napísala Pressburgerová.
V roku 2016 sa vo videu na internete prihovorila mladšej generácii v Rakúsku a varovala pred ponižovaním a vylučovaním menšín zo spoločnosti. Pressburgerová tým reagovala na krajne pravicovú rétoriku pred prezidentskými voľbami. Vyzvala mladých Rakúšanov, aby išli voliť. Video bolo pozreté a zdieľané niekoľko miliónov ráz. "Len som povedala, čo som si myslela. A rezalo to do živého. Nikdy nepochopím, prečo," povedala potom pre APA.
Rakúsky prezident Alexander Van der Bellen (pôvodne politik zo strany Zelených) neskôr povedal, že si je istý, že jej video apel mal určitý vplyv na výsledok volieb, ktoré tesne vyhral až po opakovanom druhom kole. Porazil kandidáta z krajne pravicovej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Norberta Hofera. "Nikdy to nebudeme vedieť s istotou, ale malo to vplyv, a predovšetkým na mladých a veľmi mladých ľudí. Som o tom presvedčený," povedal Van der Bellen.
