Chýba systém indikátorov na sledovanie situácie a komplexné riešenie v podobe ucelenej stratégie. V tlačovej správe o tom informovala riaditeľka Odboru komunikácie Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ SR) Janka Burdová.
NKÚ sa pri výkonnostnej kontrole zameral na roky 2018 až 2020 a zistil, že samotný manažment sucha nie je koordinovaný orgánom so silným mandátom od vlády. Hrozí tak, že štát nenaplní všetky ciele, ku ktorým sa prihlásil v rámci celosvetovej Agendy 2030, programe trvalo udržateľného rozvoja spoločnosti.
„Na základe výkonnostného auditu sme dospeli k názoru, že je nevyhnutné zmeniť prístup od krízového riadenia dôsledkov sucha k aktívnemu riadeniu príčin vzniku sucha. K takémuto prístupu nabádajú slovenské inštitúcie aj európske autority a minimálne na strane rezortu životného prostredia je dnes vidieť pozitívny obrat,“ povedal podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Podľa neho na základe medzinárodných skúseností je však dôležité posilniť kompetencie envirorezortu ako kľúčového hráča pre prierezové riešenie výziev prichádzajúcich so suchom, a minister musí mať silnú podporu vlády i samotného premiéra.
Sucho ako celosvetový prírodný fenomén sa na rozdiel od iných prírodných katastrof vyvíja pomaly a dlhodobo. V roku 2050 by podľa Svetovej meteorologickej organizácie mohlo mať problém s prístupom k pitnej vode viac ako päť miliárd ľudí. Za ostatných 20 rokov sa počet suchých dní zvýšil takmer o tretinu. Okrem prirodzených príčin vzniku sucha, ako sú procesy v atmosfére, sú to predovšetkým dôsledky zásahov človeka do krajiny.
Ako sa uvádza v tlačovej správe, Slovensko postihlo niekoľko období sucha. Spôsob hospodárenia s pôdou od 50-tych rokov minulého storočia, odvodňovanie poľnohospodárskej pôdy, likvidácia medzí a remízok, pestovanie monokultúr, odlesňovanie ako aj masívna výstavba a betónovanie veľkých plôch, sú len časťou problémov, ktorým je potrebné venovať pozornosť. Dopady sucha sa môžu prejaviť už v blízkej budúcnosti aj na Slovensku, nedostatkom vody a neúrodou.
