Počas cisárskeho rezu Anna stratila pol litra krvi a utrpela kolaps pľúc. Keď sa prebrala, bola stále na liekoch. „Keď som sa zobudila, okamžite som sa spýtala, kde je, čo sa stalo. Prebehla mnou vlna adrenalínu, taká prudká, že som chvenie cítila v celom tele. Dovolili mi synčeka vidieť až po tom, čo chvenie prestalo," dodala.
No bolestivá snaha mamičky stála za to. „Od prvého momentu som ho zbožňovala. Šokovala ma však správa, ktorú mi povedali doktori. Maličký vraj krátko po narodení nedýchal a potreboval kyslík. Povedali to len tak, ako keby medzi rečou. Doktor pokračoval, že si myslí, že moje bábätko má na srdci šelest, no nevysvetlil mi, čo to znamená. Povedal len to, že musel ísť na JIS, aby ho vyšetrili." Aj napriek mnohým stresujúcim chvíľam, ktoré si matka prežila, spolu so zdravým synčekom napokon opustili nemocnicu. Trauma z pôrodu u nej však zanechala hlboké stopy. „Moje obavy začali hneď, ako sme dorazili domov. Nebola som schopná spať, mala som nočné mory každú noc. Mala som obrovské záchvaty paniky,“ spomína si Anna.
Počas prvých mesiacov k bábätku vstávala neuveriteľne často. Každých 10 minút. Bola vydesená, či je jej dieťatko v poriadku. Niekedy ho dokonca zobudila, aby skontrolovala či žije. Keď bol malý Reynard na svete len 2 týždne, Anna mu na plienku pripevnila monitor dychu, ktorý svetielkom oznámil každý jeho nádych. Neskôr monitor dychu vymenila za kameru, ktorou synčeka neustále sleduje už od jeho 4 mesiacov.
Tento stav, známy aj ako trauma z pôrodu, postihuje každý rok množstvo novopečených mamičiek. U Anny pôrod zanechal takú úzkosť, že teraz musí byť so svojim synom doslova 24 hodín denne, pretože sa bojí, že keď na neho nedohliada, sa mu určite stane niečo zlé. Predtým, ako sa stala matkou pracovala v rýchlom občerstvení, no jej súčasný psychický stav jej nedovoľuje chodiť do práce. Keď s dieťatkom nie je, prežíva neuveriteľné psychické muky.
