Informoval o tom v pondelok denník The New York Times, ktorý ho nazval osobnosťou "nadživotnej veľkosti". Ako pripomína NY Times, Marcinkom založený SEAL Team 6 uskutočnil okrem iného aj operáciu, pri ktorej v roku 2011 zabili Usámu bin Ládina, podozrivého zo zosnovania útokov na Spojené štáty 11. septembra 2001.
Pravdepodobnou príčinou Marcinkovej smrti bol podľa jeho syna Matthewa infarkt. Marcinko zomrel doma vo Fauquier County v štáte Virgínia. Britský denník The Sun pripomína, že Marcinko sa narodil 21. novembra 1940 v Lansforde v Pensylvánii slovenským rodičom. Noviny NY Times uvádzajú, že všetci jeho príbuzní boli baníci. Marcinko narukoval do amerického námorníctva v roku 1958. Spočiatku slúžil ako radista, o tri roky neskôr ho zobrali k tzv. žabím mužom. Neskôr sa dostal do špeciálnej jednotky SEAL Team 2. Počas vojny vo Vietname velil jednej z najúspešnejších operácií amerického námorníctva, pri ktorej jeho čata zabila množstvo príslušníkov Vietkongu a zničila šesť ich člnov.
Podľa facebookovej stránky Múzea SEAL vypísal vtedajší Severný Vietnam na jeho hlavu odmenu, avšak Vietnamcom sa ho nikdy nepodarilo dolapiť. Pri inej operácii, ktorá sa začala pouličnou prestrelkou, napokon jeho čata za dramatických okolností zachraňovala americké zdravotné sestry. Marcinka nasadili aj na záchranu rukojemníkov na americkom veľvyslanectve v Iráne v dôsledku vypuknutia islamskej revolúcie v roku 1979. Marcinko za tým účelom vyskladal elitný oddiel, ktorý neskôr nazval SEAL Team 6. Americké námorníctvo vtedy malo iba dva tímy SEAL, Marcinko však chcel zmiasť sovietske tajné služby, aby si mysleli, že existujú ešte tri oddiely, o ktorých nemajú informácie.
The New York Times píše, že iba SEAL Team 6 má špeciálny výcvik na to, aby získal späť jadrové zbrane ukoristené nepriateľom. Televízia CBS pripomenula, že Marcinko zostavil v rámci SEAL Team 6 takzvanú Červenú bunku, ktorej sa v rámci testovania odolnosti kľúčových zariadení voči teroristom podarilo uniesť admirálov vojenského námorníctva a preniknúť do americkej jadrovej ponorky či prezidentského špeciálu Air Force One. Po odchode do výslužby v roku 1989 začal Marcinko písať knihy a venoval sa tiež kariére motivačného rečníka a vojenského poradcu.
