Po takej diagnóze sa žena psychicky zrútila a prepadla depresiám, čo nezávisle na sebe potvrdili dvaja psychiatri. Napriek tomu nemocnica odmietla vykonať interrupciu, a to s odvolaním sa na verdikt ústavného súdu, ktorý vlani na jeseň postavil interrupcie prakticky mimo zákona. Kvôli rozdielnym interpretáciám nejasných predpisov sa lekári podľa nemocnice boja rozhodnúť o prerušení tehotenstva z obavy, že prídu o živobytie a budú čeliť trestnému stíhaniu.
O prípade informovali poľské médiá. Žene v dramatickej situácii medzitým pomohla jedna mimovládna organizácia, Federácia pre záležitosti žien a plánovanie rodiny. Pani Agata podľa nej už podstúpila interrupciu v inom meste, kde bola "obklopená plnou starostlivosťou, pochopením a empatiou zo strany lekárov a zdravotníckeho personálu", a už sa vrátila z nemocnice domov. Fyzicky sa cíti v poriadku, ale potrebuje psychickú podporu, uviedol na svojom webe denník Gazeta Wyborcza. Dodal, že spomínaný spolok teraz začal právnu bitku proti nemocnici v Bialystoku sťažnosťou u ochrancu práv pacientov a chystá žalobu na súde.
Nemocnica v Bialystoku svoje odmietnutie potvrdila pacientke aj písomne, pričom sa odvolala na názor právnického spolku, blízkeho katolíckej cirkvi, že depresia nemôže byť dôvodom na interrupciu, pretože neohrozuje zdravie a život. Toto písomné vyjadrenie sa ani slovom nezmieňuje o skutočnosti, že dieťa bez lebečných kostí by bolo odsúdené na smrť, aj keby prišlo na svet živé, pozastavil sa server Onet. Tehotenstvo je možné teraz v Poľsku legálne ukončiť jedine vtedy, keď je dôsledkom znásilnenia či incestu alebo keď ohrozuje život matky.
Nedávno poľskú verejnosť pobúril prípad tridsaťročnej kaderníčky Izabelly z Pszczyny, ktorá podľahla sepse, pretože lekári v miestnej nemocnici, kde ju s bolesťami hospitalizovali, namiesto potratu čakali na odumretie plodu. Ministerstvo zdravotníctva potom vydalo vyhlásenie, že "život a zdravie matky sú najdôležitejšie" pre legálne ukončenie tehotenstva. "Je nutné zdôrazniť, že lekári sa nemôžu obávať prijímať samozrejmé rozhodnutia, opierajúce sa o ich skúsenosti a dostupné znalosti," uviedlo ministerstvo.
Ale riaditeľ nemocnice v Bialystoku, doktor Jan Kochanowicz v terajšom vyhlásení upozornil, že rozhodnutie ústavného súdu "významne zúžilo možnosti legálneho prerušenia tehotenstva". Predpisy podľa neho teraz neposkytujú jednoznačnú interpretáciu, kedy je dovolené tehotenstvo prerušiť. "Lekári sa kvôli tomu obávajú nielen straty práva vykonávať svoju profesiu, ale aj trestnej zodpovednosti. Lekári sa boja, že trestná zodpovednosť závisí od subjektívneho hodnotenia prokurátora, súdnych znalcov a súdu," upozornil riaditeľ. Dodal, že ešte pred rokom by postoj nemocnice bol jednoznačný. V súčasnej realite sa rozhodnutie o interrupcii "spojí s rizikom, vyplývajúcim z nejednoznačnej interpretácie práva".
Až do nálezu ústavného súdu, ktorému dominujú sudcovia dosadení vládnou stranou Právo a spravodlivosť (PiS), boli prípustné potraty v troch prípadoch: keď tehotenstvo bolo dôsledkom znásilnenia či incestu, keď ohrozovalo život matky, a keď lekári zistili ťažké, nezvratné a nevyliečiteľné poškodenie. Z tohto posledného dôvodu bolo legálnych interrupcií najviac, skoro 1000 ročne. Podľa ústavného súdu ale práve toto ustanovenie odporovalo poľskej ústave, teda žena musí porodiť aj ťažko poškodené dieťa. Lekári v strachu z postihu podľa médií radšej odmietajú uskutočniť potrat aj v prípadoch, keď je ohrozený život matky.
