Uviedol to v stredu ruský prezident Vladimir Putin, ktorého citovala agentúra AP. "V dialógu so Spojenými štátmi a ich spojencami budeme trvať na vypracovaní konkrétnych dohôd, ktoré by vylúčili akékoľvek ďalšie rozširovanie NATO smerom na východ," povedal Putin počas ceremónie v Kremli, v rámci ktorej mu odovzdali poverovacie listiny veľvyslanci viacerých krajín vrátane Slovenska.
"Na našej západnej hranici sa hromadia hrozby," dodal Putin a v tejto súvislosti ponúkol Západu začatie vzájomných rokovaní. Avizoval však, že Moskva bude od západných krajín potrebovať "právne záväzné záruky", a nie len slovné ubezpečenia.
Ako pripomína AP, predstavitelia Ukrajiny a krajín Západu majú obavy z hromadenia ruských síl neďaleko rusko-ukrajinských hraníc, ktoré môže podľa nich byť predzvesťou možného ruského útoku na Ukrajinu. Ruskí diplomati však kontrujú vlastnými obavami zo zhromažďovania ukrajinských vojsk neďaleko oblastí na východe krajiny, ktoré ovládajú proruskí separatisti.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v tejto súvislosti upozornil, že Washington je pripravený uvaliť na Rusko tvrdé sankcie, po ktorých doteraz nesiahol, ak by Putin skutočne nariadil inváziu na Ukrajinu. O možných sankciách však odmietol uviesť ďalšie podrobnosti.
Blinken sa vo štvrtok v Štokholme - popri ministerskej schôdzke Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) - plánuje stretnúť so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom. Ešte predtým však absolvuje rokovanie s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom.
Stoltenberg po utorkových rozhovoroch povedal, že Rusko zaplatí "vysokú cenu", ak spustí vojenskú operáciu proti Ukrajine. Členské krajiny NATO, ktoré poskytujú Ukrajine vojenskú podporu, môžu podľa Stoltenberga potrestať Rusko sankciami. Moskva tvrdenia o príprave vojenského útoku voči Ukrajine odmieta.
