Vyplýva to z konečných výsledkov, ktoré zverejnila verejnoprávna televízia SRF. Zákon, ktorý dáva vláde právomoci na zavedenie lockdownu a ďalších obmedzení súvisiacich s bojom proti pandémii ochorenia COVID-19, schválil parlament už v septembri 2020. V júni tohto roka sa konalo referendum, v ktorom 60 percent voličov schválilo dovtedy vykonané úpravy. Keďže voči časti obsahujúcej zavedenie covidpasu boli opäť vznesené námietky, konalo sa ďalšie ľudové hlasovanie.
V ďalšom referende sa 61 percent Švajčiarov vyslovilo za reformy v sektore opatrovateľských služieb, ktorých cieľom je zatraktívniť tieto profesie a zabezpečiť starostlivosť o starnúce obyvateľstvo. Iniciátori — vrátane profesijných združení a ľavicových strán — požadovali okrem iného vyššie mzdy, lepšie pracovné podmienky a viac peňazí na školenia a ďalšie vzdelávanie.
V treťom referende sa 68,1 percenta zúčastnených vyslovilo proti tomu, aby federálnych sudcov vyberali prostredníctvom žrebu nezávislí odborníci a nevolil ich ako doteraz parlament.
O covidpase sa vedú vo Švajčiarsku búrlivé diskusie už niekoľko mesiacov. Tento doklad o tom, že jeho držiteľ je očkovaný proti ochoreniu COVID-19, prekonal ho alebo bol testovaný s negatívnym výsledkom, sa pritom vyžaduje už od 13. septembra pri vstupe do reštaurácií, voľnočasových zariadení a na hromadné podujatia.
Odporcovia očkovania považujú zákon za "diskriminačný". Združenie Verfassungsfreunde (Priatelia ústavy), ktoré referendum iniciovalo, v tejto súvislosti hovoria o hrozbe "zdravotného apartheidu". Tento certifikát porušuje najmä článok 10 švajčiarskej ústavy, uviedla pre agentúru AFP jeho hovorkyňa Michelle Caillerová. Podľa nej nejde o nič iné ako o "kamuflované povinné očkovanie". Diskusia opakovane vyústila do protestov takzvaných Freiheitstrychlerov (trychler je vo švajčiarskej nemčine výraz pre kravský zvonec) — mužov oblečených v bielych košeliach s vyšívanými kvetmi plesnivca nesúcimi na pleciach dva veľké kravské zvony zavesené na jarme —, pri ktorých polícia viackrát použila aj slzotvorný plyn a gumené projektily.
Podľa polície dramaticky stúpol aj počet vyhrážok násilím a smrťou politikom, ktorí presadzujú prísnejšie opatrenia proti šíreniu koronavírusu. Pod policajnou ochranou je okrem iných aj minister zdravotníctva Alain Berset.
Aj po jednoznačnom výsledku referenda sa začali na námestí pred sídlom vlády a parlamentu v Berne schádzať demonštranti. Polícia tam preto postavila zátarasy.
Nezmieriteľnosť zástancov a odporcov protipandemických opatrení je pre Švajčiarsko veľmi nezvyčajná, konštatuje AFP. Systém priamej demokracie v tejto alpskej krajine je totiž založený na konsenze a diskusia sa doteraz viedli v atmosfére vzájomného rešpektu.
Odborníci sa však obávajú, že rozdelenie spoločnosti by mohlo mať dlhodobý vplyv na politickú kultúru vo Švajčiarsku. "Švajčiarsko sa stalo krajinou ako každá iná," povedal AFP švajčiarsky politológ Pascal Sciarini. "Už to nie je oblasť konsenzu, aj keď tomu stále chceme veriť."
Podľa neho je za polarizáciu zodpovedná aj pravicovo-populistická Švajčiarska ľudová strana (SVP), ktorá ako jediná nepodporila protipandemický zákon. Viacerí jej politici, vrátane ministra financií Ueliho Maurera, sa v posledných mesiacoch ukázali v košeliach typických pre Freiheitstrychlerov, čím chceli z búrlivej diskusie vyťažiť politický kapitál, domnieva sa Sciarini.
