Učiť sa s dieťaťom chce extra dávku trpezlivosti. Ste trpezlivý typ?
Občas sme na seba aj zdvihli hlas. Ale človek si uvedomí, že asi nie je iná cesta, než nájsť kompromis a prežiť to v zdraví, ale nielen vo fyzickom, ale aj v psychickom.
Máte aj staršie deti – ako vnímate detstvo svojich detí v dávnejších rokoch?
Je to veľmi zaujímavé a, samozrejme, moje staršie deti si ma naozaj veľmi neužili. Je to až trošku klišé, že v tom určitom období človek na deti veľa času nemá, lebo akurát má koncerty, veľa povinností. Takže je tam určite pocit nie úplne zvládnutého otcovstva. Boli by tam ale iba dve možnosti: buď by som tu dnes s vami nesedel ako autor a interpret, pretože by som bol zamestnaný niekde v nejakom podniku, čo by vás asi nezaujímalo, alebo druhá možnosť je tie deti nejak vybaviť do života, podľa možností čo najlepšie. Tak, samozrejme, výchova potom väčšinou zostáva na matkách. Trúfam si povedať, že dnes je to trošku iné – už toľko nekoncertujem, som naozaj 70 - 80 % času doma, takže mám príležitosť a viac času sa so synom stretávať, viac vychovávať a viac sa baviť, čo si, samozrejme, užívam. Je to taký údel, nedá sa s tým nič robiť.
Máte výčitky kvôli synom z prvého manželstva?
Mám výčitky, ale nič s tým neurobím. Často rozmýšľam - keby som znova bol v tej situácii ako vtedy, či by som bol urobil niečo inak. Ale asi nie. Asi sa s tým nedá nič urobiť, hlavne v systéme, ktorý tu fungoval, že tu neboli vymyslené nejaké možnosti, všetko bolo závislé od rodiny a školy, a pomoc od štátu alebo od mesta bola minimálna. Reálne si neviem predstaviť, čo by som urobil inak.
Aký máte vzťah so svojimi synmi?
Ja si myslím, že veľmi dobrý. Tým, že bývam v Prahe, sa so starším synom, ktorý tiež žije v Prahe, vidím o niečo častejšie. Som už aj viacnásobný dedko, starší syn Vaško má dvoch synov, Robkovi sa teraz v júni narodila dcéra Linda, tretie vnúča, resp. vnučka, takže sa veľmi teším. Mrzí ma len, že svoje vnúčatá nemôžem teraz kvôli koronavírusovej situácii a rôznym opatreniam vidieť častejšie. So synmi, ale aj s bývalou manželkou, sme, myslím si, v korektnom vzťahu.
Dá sa to kondične zvládať – vlastné dieťa a tri vnúčatá?
Tým, že mám dieťa, ktoré je vo veku mojich vnukov, nie som asi úplne typický dedko, ku ktorému by moje deti odkladali svoje deti. V tomto neplním svoju funkciu dedka, pretože som navyše stále činný v kultúrnej oblasti. Vždy som si hovoril, že keď budem na dôchodku, budem mať viac času. Už som na dôchodku dosť dlho a stále sa to nejako nemení. Aj napriek korone a všetkému je stále veľa projektov a veľa vecí, ktoré som ešte nestihol a rád by som ich urobil a dokončil.
Čo vaši synovia a hudba? Hrajú na hudobných nástrojoch?
Všetci traja to mali doma povinne. Dostali to ako základnú výbavu, aby okrem toho, čo majú vedieť do školy, aby sa venovali športu a hudbe. S tým, aby si neskôr vybrali, čo bude pre nich zaujímavé, čo by ich bavilo. Najstarší je úspešný právnik. Asi najlepšie to s hudbou dopadlo u stredného Roba, ktorý, hoci mal vynikajúce výsledky v škole a má vynikajúce zamestnanie, tak robí si so svojou kapelou muziku a baví ho to. No a u najmladšieho ešte len uvidíme. Ten je zatiaľ vo fáze, keď musí a tento rok sa bude rozhodovať, či bude chcieť.
