TASR o tom koncom novembra 2021 informoval odbor komunikácie Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR, ktoré obnovu spolu 19 pamiatok z grantov EHP v rámci programu Kultúra spravuje. "Cieľom projektu je rekonštrukcia a obnova severovýchodnej hradby Ľubovnianskeho hradu a zvýšenie bezpečnosti jeho tretieho nádvoria. Súčasne sa pred zosuvom ochráni priľahlé archeologické nálezisko kasární zo 17. storočia," priblížilo MIRRI s tým, že táto hradná lokalita je v súčasnosti v dezolátnom stave.
Po obnove má kasárenské nálezisko predstaviť stála výstava, plánuje sa tu tiež vybudovanie sokoliarskeho dvora a prezentácie dobových remesiel. Projekt realizuje Ľubovnianske múzeum - hrad v Starej Ľubovni v spolupráci so Základnou školou s materskou školou Maximiliána Hella v Štiavnických Baniach a občianskym združením Priatelia hradu Ľubovňa a tiež s nórskym partnerom Múzeom mesta Vardo.
Hrad Ľubovňa postavili po roku 1292 z iniciatívy uhorského kráľa Ondreja III. V 16. storočí ho prestavali na veľkolepú renesančnú pevnosť. Do jeho histórie sa zapísali členovia významných uhorských i poľských šľachtických rodov Drugethovcov, Kmitovcov, Lubomirských, Raiszovcov, Zamoyských. Viac ako 350 rokov na hrade sídlili poľskí správcovia zálohovanej časti Spiša. Hrad v polovici 17. storočia chránil poľské korunovačné klenoty, v roku 1768 tu väznili grófa Mórica Beňovského. K najcennejším častiam hradu patrí hlavná veža, ktorá sa zachovala ešte zo stredovekých čias.
