Vyhovel tak návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, pričom obžalovanému má tiež prepadnúť majetok. Rozhodnutie nie je právoplatné, Lehel Horváth na mieste podal odvolanie.
Úrad špeciálnej prokuratúry obžaloval Lehela Horvátha pre členstvo v zločineckej skupine, podiel na piatich vraždách a tiež pre krádež 45,5 milióna vtedajších slovenských korún z roku 2003. V prípade spomenutej krádeže čelil obžalobe aj Ivan K. Tomu súd uložil trest dva roky väzenia s podmienečným odkladom na dobu dvoch rokov. Spolu s Lehelom Horváthom by zároveň mali poškodenej spoločnosti nahradiť škodu vo výške 1 507 000 eur.
Lehel Horváth po verdikte súdu zatlieskal a pýtal sa členov senátu, koľko peňazí za jeho odsúdenie inkasovali. Následne mal počas zdôvodňovania rozsudku rôzne poznámky. Podľa predsedníčky senátu Pamely Záleskej však bola trestná činnosť v jeho prípade preukázaná. „Bol samotárom na vlastnom súkromnom cintoríne," uviedla s poukázaním na jeho prax zakopávania tiel obetí. Skutky pritom podľa nej obžalovaný nepoprel, pred súdom však nepreukázal, že by k nim bol prinútený zo strachu o život, ako sám tvrdil.
Pokiaľ ide o výšku trestu, súd podľa Záleskej nezistil skutočnosti, ktoré by mu umožnili uložiť iný ako úhrnný trest na doživotie v ústave s maximálnym stupňom stráženia. Trest prepadnutia majetku je zase automaticky ukladaný pri odsúdení za členstvo v zločineckej skupine.
Pokiaľ ide o trestné činy vraždy, podľa obžaloby boli obeťami v dvoch prípadoch takzvané biele kone. V jednom prípade osoba, pri ktorej sa obžalovaný obával vyzradenia účasti na spomenutej krádeži a v dvoch prípadoch išlo o členov skupiny sátorovci, konkrétne o Andora Reisza a o samotného zakladateľa skupiny sátorovcov Ľudovíta (Lajosa) Sátora.
Lehel Horváth svoju prezývku nadobudol tak, že na pozemku v areáli bývalého družstva v Čótfe zakopával obete mafiánskeho gangu.
