Vlhová výkonom, aký predviedla cez víkend, zavrela ústa všetkým pochybovačom. „Začínam mať Fínsko aj toto počasie rada. Neviem, čím to je, ale na tomto kopci lyžujem rada, je to tu pre mňa niečo výnimočné. Nestáva sa často, že v jednom stredisku a na tom istom svahu by som vyhrala dva roky za sebou. Ale som veľmi šťastná, že sa mi to podarilo, pretože to nebolo jednoduché,“ žiarila šťastím po pretekoch Vlhová a pridala ešte jedno krásne vyznanie.
„Už pred pretekmi som premýšľala, ako pomenujem soba v prípade, že by som v Levi opäť zvíťazila. Mala som prichystané dve mená, no asi ho budem volať Michal, po mojom priateľovi. Je tu so mnou a je to láska môjho života. Toto víťazstvo je pre neho,“ odkázala víťazka veľkého glóbusu.
Silný partner jej chýbal
Vo svojej autobiografii Vlhová ďalej rozvádza tému jej vzťahového života. „Keď som bola mladšia, zažila som aj diskotéky. Keby som len športovala, nevydržím to. Som mladá baba a nemôžem fungovať ako hodinky. Viac ako párty život mi však chýbalo čosi iné. Láska. Nemyslím rodinnú, tej som mala vždy dostatok. Skôr partnerskú. V minulosti mi chýbala vyváženosť, aj v osobnom živote. Zistila som to, keď som spoznala môjho Miška. Keď nemáte partnerskú podporu, často si myslíte, že je všetko zlé. Ani šport nerobíte na sto percent, lebo vám čosi chýba. Tak som plávala. Mala som frajerov, ale nemohla som sa o nich úplne oprieť,“ uviedla v knihe Vlhová a priznala aj temnú stránku brata Borisa.
Brat ochrankár
„Oporou mi bol vždy brat Boris, hoci to niekedy s ochranárskym inštinktom až preháňal. Keď sme šli večer von, dostal od otca príkaz, aby sa o mňa staral. Na diskotéke som sa potom rozprávala s chlapcom. Len chvíľu predtým sme sa zoznámili. Mal v ruke cigaretu a bratovi s kamarátom sa zdalo, že mi ju podáva, aby som si potiahla. Zrazu prišli, začali do neho strkať a kričať naňho. Rozplakala som sa a ziapala na Borisa, či mu šibe. Brat ma vždy chránil, ale toto bolo cez čiaru,“ priznala Vlhová.
