Na pondelkovej Stredoeurópskej energetickej konferencii (CEEC) v Bratislave to oznámil minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO). Zamestnávatelia v minulosti využitie financií získaných štátom z predaja emisných povoleniek kritizovali práve pre nízku podporu ekonomiky.
„Napriek tomu, že pôvodný plán Envirofondu bol iný, riaditeľ Envirofondu ma informoval, že do konca roku môže pomôcť energetike a slovenskému priemyslu výškou 11 miliónov eur,“ povedal Budaj. Podľa ministra ide o vyššiu čiastku, „ako si vyžadujú zvyky a predpisy“ o využívaní tohto fondu. Budaj plánuje v spolupráci s ministrom financií Igorom Matovičom a premiérom Eduardom Hegerom (obaja OĽANO) vytvoriť od budúceho roka dlhodobú národnú stratégiu v oblasti boja proti klimatickým zmenám zameranú na energeticky náročný priemysel. Budaj chce do tejto schémy zapojiť aj Modernizačný fond.
Podnikatelia dlhodobo vyčítali rezortu životného prostredia, pod ktorý Environd patrí, nízke kompenzácie nepriamych nákladov na vypúšťanie oxidu uhličitého (CO2). Tie sa premietajú okrem iného aj do cien energií a vstupujú do nákladov firiem. I keď legislatíva ráta s platbou pre firmy z Envirofondu vo výške 7,5 % z financií inkasovaných za predaj emisných povoleniek, reálne sa do ekonomiky dostáva niekoľkonásobne menej. V tomto roku zamestnávatelia odhadujú príjem štátu z predaja emisií na viac ako 350 miliónov eur.
Envirofond čelil v poslednom období kritike nielen od zamestnávateľov, ale aj od Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Ten je podľa kontrolórov málo efektívny a má tiež rezervy v transparentnosti, napríklad pri zverejňovaní výziev či pri hodnotení projektov. Podľa NKÚ viac ako miliardu eur, získanú hlavne z predaja emisných povoleniek, fond pasívne kumuloval na svojom účte a len malú časť rozdelil oprávneným žiadateľom.
