"Zistili sme, že z hľadiska spracovania kalamity nedošlo k dlhodobému narušeniu poskytovania ekosystémových služieb, diverzita bola na plochách so spracovanou kalamitou oveľa vyššia ako na plochách ponechaných na samovývoj, na ktorých mal smrek až 80 % zastúpenie, čo môže do budúcna aj vzhľadom na klimatické zmeny predstavovať opäť problém z pohľadu ekologickej stability,“ pokračuje.
„Za uplynulých sedemnásť rokov vysadili Štátne lesy TANAP-u takmer desať miliónov stromčekov, pričom dve tretiny predstavovali ihličnany a tretinu tvorili listnáče. Najväčšie zastúpenie mali už tradične smrek, smrekovec, borovica a jedľa, nechýbali však ani javor, jaseň, jelša, buk, brest či jarabina,“ dodala.
Dnes už v Tatrách vidieť zdravý zelený les, ktorý na prvý pohľad kypí životom. „Rozhodli správne, keď sme vzácne územia v národnom parku vyčlenili do bezzásahu a odsúdili na rozvrat. Emócie sú v živote dôležité, no aj v tomto prípade platí, že by sme sa mali pokúsiť nájsť kompromis a dať priestor aj racionálnym argumentom. Veď systematický výskum v Tatranskom národnom parku funguje už sedem desaťročí, každý extrém a nesúlad v tomto vzácnom prostredí máme zdokumentovaný a na základe vedeckých výsledkov sa vieme rozhodnúť, aký prístup uplatníme na tom-ktorom území, aby sme sa vyhli negatívnym dôsledkom a dokázali zabezpečiť všetky funkcie, ktoré od národného parku očakáva spoločnosť, nevynímajúc ani sociálno-ekonomický rozmer,“ uviedol Ján Marhefka, riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u.
Zaujímavé výsledky prinieslo aj jedinečné meranie a pozorovanie na meranie uhlíkovej bilancie s využitím špeciálnych meracích veží. „Výsledky pozorovaní ukazujú mierne priaznivejšiu bilanciu uhlíka na ploche, kde bola spracovaná kalamita. Ročne sa tam naviaže o 2,1 tony uhlíka viac, ako ho emituje do prostredia. V porovnaní s plochou ponechanou na samovývoj, je to o 0,6 tony viac,“ prezradil Peter Fleischer, vedecký pracovník Výskumnej stanice a Múzea TANAP-u.
