Medzinárodný tím výskumníkov z britskej Kráľovskej spoločnosti na ochranu vtákov (RSPB), BirdLife International a Českej spoločnosti ornitologickej (ČSO) analyzoval údaje o 378 zo 445 pôvodných vtáčích druhov v krajinách EÚ.
Autori štúdie odhadujú, že v rokoch 1980 – 2017 došlo k celkovému populačnému poklesu u európskych vtákov o 17 až 19 percent, čo zodpovedá stratám medzi 560 a 620 miliónmi jedincov, oznámila v utorok webová stránka BirdLife.cz.
Počas tohto obdobia ubudlo až 900 miliónov vtákov, stratu však vyvažuje nárast početnosti niektorých druhov o približne 340 miliónov jedincov. Veľký podiel na stratách má veľmi výrazný pokles malého počtu bežných druhov a to isté platí aj o prírastkoch – niekoľko vtáčích druhov zaznamenalo vysoké nárasty populácií.
Štúdia je založená na údajoch Celoeurópskeho monitoringu bežných druhov vtákov (PECBMS), projektu Európskej rady pre sčítanie vtákov (EBCC) a povinných správ členských štátov EÚ, ktoré musia podľa smernice EÚ o vtákoch podávať Európskej komisii.
Najviac zasiahnutým druhom je kedysi všadeprítomný vrabec domáci. Od roku 1980 prišiel o polovicu svojej populácie, čo predstavuje úbytok celkom 247 miliónov vtákov. Jeho blízky príbuzný, vrabec poľný, zaznamenal straty zhruba na úrovni 30 miliónov jedincov.
Na oba druhy pôsobia zmeny poľnohospodárskej politiky a hospodárenia, vrabce domáce však miznú aj z mestského prostredia. Dôvody úbytku mestských populácií sú rôznorodé – od nedostatku potravy a hniezdnych príležitostí cez šírenie vtáčej malárie až po vplyv znečisteného ovzdušia.
Zatiaľ čo v 80. a 90. rokoch 20. storočia došlo k veľkému zníženiu počtu vtákov, v poslednom desaťročí sa tempo poklesu spomalilo. Smernica o vtákoch a Smernica o biotopoch poskytujú v EÚ právnu ochranu prioritným druhom a biotopom a preukázateľne prospievajú vtáčím druhom a posilňujú ochranu biotopov, píše sa v štúdii.
Príkladom môže byť sedem druhov dravcov, ktorých počty počas uplynulých desaťročí stúpli v dôsledku zvýšenia ich ochrany, zníženej miery prenasledovania, obmedzenia používania pesticídov či zavedenia cielených projektov na obnovu ich populácií.
Táto práca však potvrdzuje výsledky predchádzajúcich výskumov, ktoré ukázali, že v ostatnej dobe došlo k značným stratám druhovej rozmanitosti. Úbytok kedysi bežne a hojne sa vyskytujúcich vtákov dokazuje, že je potrebné rozsiahlejšie spektrum ochranárskych aktivít, píšu autori.
Naliehavá je najmä nutnosť ochrany vtákov spätých s poľnohospodárskou krajinou, rovnako ako ochrana diaľkových vtáčích migrantov pozdĺž ich ťahových trás.
Úbytok kedysi bežných a hojných druhov je znepokojivý najmä preto, že poukazuje na poškodenie celých ekosystémov a ich funkcií a potenciálne aj na narušenie ich schopnosti poskytovať ekosystémové služby, od ktorých je ľudstvo závislé.
