Ide o medzinárodný festival detskej fotografickej a filmovej tvorby, do ktorého bolo zapojených viacero európskych štátov. V rámci neho tamojší školáci navštívili aj Hornú bakomskú štôlňu nad Štiavnickými Baňami spájajúcu dve vodné nádrže, známe aj ako tajchy. Nie je však vôbec obyčajná.
Štôlňa spája dve jazerá - Richňavu a Bakomi. Okrem toho, že išlo o jedinečné banské dielo, zapísala sa aj do historických dejín tejto oblasti na konci druhej svetovej vojny. „Partizáni sa za pomoci miestnych ľudí a hlavne tajchára Viliama Neuschla istý čas ukrývali práve v tejto štôlni, z ktorej podnikali prieskumné akcie v tyle nemeckých okupačných obranných opevnení. Takto získané informácie dokázali partizáni využiť pri oslobodzovaní Banskej Štiavnice, keď 4. marca 1945 informovali sovietsku armádu nachádzajúcu sa v tom čase neďaleko Dekýša, o rozmiestnení nepriateľských síl,“ vraví Pavel Michal, riaditeľ ZŠ Maximiliána Hella.
Na druhý deň, 5. marca 1945 partizáni previedli sovietsku hliadku cez štôlňu popod nepriateľské obranné pásmo. Asi 350 sovietskych vojakov tak nečakane prepadlo nemeckú obranu od tyla, čo významne urýchlilo oslobodenie celej oblasti. „Odvtedy sa táto štôlňa nazýva Partizánska štôlňa. Traduje sa aj príbeh, že v tejto štôlni sa ukrýval počas vojny aj židovský lekár, ku ktorému do nej chodili tajne rodiť ženy z okolia,“ dodáva Michal s tým, že z projektu Ministerstva obrany SR zrekonštruovali časť štôlne v dĺžke približne 150 metrov, do ktorej sa dá vstúpiť vďaka zrekonštruovanej podlahe.
Spája dve povodia
Dielo sa podľa slov Pavla Michala budovalo v 18. storočí. „Projekt mal navrhnúť hlavný banský strojmajster, konštruktér, vynálezca Matej Kornel Hell, otec astronóma, matematika či fyzika Maximiliána Hella,“ hovorí Michal s tým, že ide o zaujímavé dielo nielen v súvislosti s využívaním vody, nakoľko táto štôlňa spája dve povodia - Ipľa a Hrona. Pri nedostatku vody vedeli naši predkovia preniesť vodu z Richňavy do Bakomi a potom aj ďalej.
