Turistika je eufória
Hory sa stali jeho láskou. „Je tam veľký pokoj, samotné túry sú pre mňa totálny relax. Keď si vyšliapem na nejaký kopec, sadnem si do trávy a pozriem sa okolo, na tie nádherné výhľady, je to pocit na nezaplatenie. Cítim takú príjemnú únavu. Musím si chvíľu oddýchnuť, lebo kým schádzam dolu, tiež to býva nebezpečné. Trpia vtedy hlavne kolená, svaly sú unavené, takže môže prísť k zraneniu. Inak je pre mňa turistika eufória a radosť. Nikam sa neponáhľam, je to iba na mne, či zvolím pomalé alebo rýchle tempo.“ V horách si vždy mentálne oddýchne.
„Keď makám a šliapem do nejakých prudkých kopcov, nemyslím na nič, nemám na to kyslík. (smiech) Je to len o čistej hlave a milých ľuďoch, ktorých stretnem.“ Ľudia sa s ním zvyknú na túrach aj fotiť. „To sa stáva často. Je to veľmi príjemné. Som síce spotený a smradľavý, ale keď to má niekomu urobiť radosť, prečo nie. Stala sa mi však aj jedna nemilá príhoda. Raz som išiel do kopca, obiehal som rodinku s deťmi a pani zrazu hovorí: ,No pozrite, Bezdeda, ako sa nesie, aby ho všetci videli a spoznali!‘ Pritom som mal dolu hlavu, ani pohľady sa nám nestretli. Ľudia sú všelijakí, väčšinou však stretávam tých príjemných.“
