Informovala o tom vo štvrtok večer agentúra Reuters s tým, že ide o prvú takúto hraničnú bariéru na území Európy. Migranti do Litvy, rovnako aj do Poľska a Lotyšska, začali prichádzať z Bieloruska po tom, ako tamojší prezident Alexandr Lukašenko koncom mája avizoval, že Minsk im už nebude brániť v ceste do EÚ cez svoje územie, čím reagoval na sprísnené sankcie Západu.
EÚ sa domnieva, že Lukašenkov režim odvtedy migrantov na hranice zmienených krajín vysiela zámerne, aby tak spôsobil chaos a spory v Únii. Lukašenko to popiera. Zmienené tri krajinu už pozdĺž svojich hraníc s Bieloruskom vztýčili úseky plotu z žiletkového drôtu. Litva však minulý týždeň začala ako prvá stavať aj úseky 3,4 metra vysokého oceľového plota zakončeného 0,6-metrovým žiletkovým drôtom.
"Postaviť úplne neprekonateľnú prekážku je pravdepodobne nemožné, takže myslím, že aj táto bariéra sa dá prekonať. Trvalo by to však dlho, a my by sme tak boli schopní zareagovať," uviedol Virgilijus Raugale, šéf pohraničnej stráže na juhu Litvy. Litva na stavbu 500-kilometrového oceľového plota, ktorý má byť hotový do septembra 2022, vyčlenila 152 miliónov eur.
Do Litvy prišlo len do augusta cez Bielorusko vyše 4000 migrantov. Pobaltská krajina ich následne začala posielať nazad do Bieloruska. Podľa údajov litovskej pohraničnej stráže následne odvtedy vo vstupe na svoje územie zabránila už približne 5600 migrantom, pričom len v októbri ich zastavila zhruba 2300.
