Vyplýva to z výskumu Melbournskej univerzity v Austrálii. Ako píše britský denník The Guardian, k lepším prognózam vývoja prispeli nové klimatické plány Indie, tretieho najväčšieho znečisťovateľa na svete, ktorá sa zaviazala, že dosiahne tzv. uhlíkovú neutralitu do roku 2070.
Ak India aj ostatné krajiny dosiahnu svoje stanovené ciele, rast priemerných teplôt sa pravdepodobne zastaví na úrovni 1,9 stupňa Celzia. Signatári Parížskej dohody tak môžu splniť jeden z jej cieľov, na splnenie ambicióznejšieho plánu – udržať otepľovanie na úrovni do 1,5 stupňa Celzia to však stále nestačí.
Najnovšie výskumy navyše naznačujú, že po prekročení hranice otepľovania nad 1,5 stupňa Celzia dôjde k nezvratným klimatickým zmenám, ktoré môžu navždy poznačiť veľké časti planéty. Bádatelia preto naliehajú na medzinárodné spoločenstvo, aby svoje snahy smerovalo na splnenie ambicióznejšieho cieľa Parížskej dohody.
Podľa autora správy a docenta klimatických vied na Melbournskej univerzite Malteho Meinshausena má v súčasnosti ľudstvo viac ako 50 percentnú šancu udržať globálne otepľovanie pod hladinou dvoch stupňov Celzia.
"Stále je to obrovský otáznik, pretože mnohé zo záväzkov jednotlivých krajín v otázke uhlíkovej neutrality, čo sa týka aj Indie, sú podmienené medzinárodnou podporou," upozornil Meinshausen. Na glasgowskom klimatickom summite OSN, ktorý potrvá do 12. novembra, sa zúčastňuje približne 25-tisíc delegátov z celého sveta.
Táto konferencia má stanoviť nové globálne ciele pre znižovanie emisií. COP sa koná každoročne, tohtoročný summit sa však vníma ako kľúčový vo svetle nedávnej správy Medzinárodnej komisie pre zmenu klímy (IPCC). Vedci v nej vyzývajú na okamžité kroky v záujme dodržania cieľov parížskej klimatickej dohody z roku 2015.
