Jedným z dôvodov je podľa nej aj fakt, že lídri krajín, ktoré sú najväčšími znečisťovateľmi do Glasgowa neprišli a opatrenia, ku ktorým sa hlásia, nie sú dostatočné z hľadiska času a rýchlosti. TASR o tom informoval hovorca prezidentky Martin Strižinec.
"To, čo potrebujeme, je udržať otepľovanie planéty do 1,5 stupňa Celzia. Ak sa nám to nepodarí, bude mať klimatická zmena katastrofické následky, najmä pre ďalšie generácie," zhodnotila Čaputová.
Súčasťou utorkového programu prezidentky bolo aj prihlásenie sa k deklarácii na ochranu lesov a pralesov. Slovensko sa spolu s ďalšími viac ako 100 krajinami zaviazalo, že do roku 2030 zvrátia svetový úbytok lesov a budú pracovať na ich obnove.
"Slovensko má ambiciózne ciele a zatiaľ sa nám ich aj darí napĺňať. Som hrdá, že v Glasgowe reprezentujem krajinu, ktorá je pri riešení klimatickej krízy na tej správnej strane. Budeme mať na to aj finančné prostriedky z Fondu obnovy. No, pamätať musíme aj na tých, ktorých by mohla zelená transformácia, nejakým spôsobom ohroziť. Na ľudí, ktorí žijú v energetickej chudobe," uviedla Čaputová.
"Zelená transformácia však otvára nové šance pre firmy, podnikateľov a ekonomiku - znižovanie emisií prináša nový impulz pre ekonomický rozvoj. Naďalej stojíme pred veľkou výzvou - zachrániť našu planétu," dodala najvyššia predstaviteľka SR.
Počas druhého dňa COP26 v Glasgowe absolvovala Zuzana Čaputová viacero rokovaní. Stretla sa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, švajčiarskym prezidentom Guyom Parmelinom, či s luxemburským premiérom Xavierom Bettelom. Na sociálnej sieti Twitter zverejnila aj fotografiu zo stretnutia s nositeľom Nobelovej ceny za mier, bývalým viceprezidentom USA Alom Gorom, ktorý sa dlhodobo venuje ochrane klímy.
