Moldavsko v súvislosti s vážnym nedostatkom zemného plynu vyhlásilo výnimočný stav po tom, čo mu ruský koncern Gazprom zvýšil ceny tejto komodity.
"Vidíme snahu Gazpromu vyvinúť politický tlak výmenou za zníženie cien plynu," povedal Borrell po stretnutí s moldavskou premiérkou Nataliou Gavrilitovou v Bruseli. "Zemný plyn je komodita, ktorá sa kupuje a predáva, predáva a kupuje, ale nemôže byť zneužitá ako geopolitická zbraň," dodal.
Kremeľ tvrdí, že ide absolútne o "obchodný" spor. Existujú totiž obavy, že Moskva zneužíva ruský plyn na to, aby sa pokúsila dostať túto bývalú sovietsku republiku sužovanú chudobou späť pod svoju kontrolu po tom, čo Gavrilitová po júlových voľbách prisľúbila užšie vzťahy s EÚ, konštatuje AFP.
Kríza v Moldavsku prichádza v čase, keď sa Európa zmieta v energetickej kríze v súvislosti s prudkým nárastom cien energií.
Borrell však trval na tom, že "zvýšenie cien nielen v Európe, ale na celom svete nie je vo všeobecnosti dôsledkom používania dodávok plynu ako zbrane, ale v Moldavsku áno".
Brusel v stredu ponúkol Moldavsku 60 miliónov eur vo forme pomoci na riešenie súčasnej krízy. Gavrilitová finančné prostriedky uvítala, ale zároveň dodala, že jej prozápadná vláda "by chcela viac technickej pomoci, odbornosti a politickej podpory".
Kontrakt Moldavska s Gazpromom vypršal koncom septembra. Obe strany síce v októbri dospeli k dohode, ale moldavská vláda tvrdila, že Moskva posiela do krajiny oveľa menej zemného plynu ako zvyčajne.
Moldavskí predstavitelia momentálne v Petrohrade rokujú o novej zmluve o dodávkach plynu s Gazpromom. Podľa Gavrilitovej "na rokovaniach došlo k pokroku".
Spor, týkajúci sa plynu medzi Moldavskom a Ruskom, pokračuje. Rokovania medzi oboma stranami zatiaľ neviedli k dohode o dodávkach. Ani druhý deň rokovaní v Petrohrade neviedol k dohode, citovala vo štvrtok večer agentúra Interfax ruský plynárenský koncern Gazprom.
