Nesúhlasí s tvrdeniami o zbytočnosti OSN, pričom poukázala na úspechy organizácie. "OSN vznikla ako nejaká prevencia voči globálnej vojne... Aj keď máme regionálne konflikty, hlavná misia organizácie je naplnená, lebo 75 rokov sme tu nemali konflikt globálnych veľmocí," uviedla Brocková.
Témami, ktorými OSN žije, sú podľa nej klimatická výzva, resp. klimatická kríza, starnutie obyvateľstva, narastanie sociálnych nerovností, migrácia, digitálna transformácia či ľudské práva. "Tieto trendy prinášajú aj výzvu pre organizáciu, ako je OSN, ako sa k nim postaviť a ako nájsť spoločné odpovede na ne. V tomto sa aj slovenská diplomacia a Slovensko ako také snaží nájsť, aká je naša pozícia a ako sa máme angažovať."
Ako ďalej Brocková uviedla, témy, ktoré sa týkajú globálneho spoločenstva, sa bezprostredne dotýkajú aj slovenskej populácie. Aj preto sa rezort slovenskej diplomacie rozhodol prvýkrát zorganizovať Týždeň OSN na Slovensku, ktorý sa začal 24. októbra. Ambíciou je túto medzinárodnú organizáciu viac priblížiť laickej i odbornej verejnosti.
Slovensko sa takisto zúčastní na blížiacom sa klimatickom summite OSN COP26 v škótskom Glasgowe. Brocková podujatie vníma ako globálny dialóg všetkých krajín, ako zlepšiť environmentálnu situáciu, ako aj proces o tom, že sa treba rozprávať, že nie sme v období klimatickej výzvy, ale klimatickej krízy.
Podľa Eduarda Kukana, bývalého ministra zahraničných vecí SR a prvého predstaviteľa SR pri OSN, je správne, že sa prijímajú na medzinárodnej úrovni ambiciózne rezolúcie, ktoré vyvolávajú pocit zodpovednosti u každého štátu.
"To, kto je zodpovedný za plnenie (záväzkov medzinárodných dohôd), nemôžeme nechať na národné vlády. Myslím si, že v budúcnosti budú musieť takéto dohody obsahovať aj tieto kritéria," povedal Kukan. Spomenul aj prípadné budúce postihy v prípade, že sa tieto dohody nebudú dodržiavať.
Aj riaditeľka UN Women na Ukrajine Erika Kvapilová súhlasí, že OSN má vo svete veľký význam, keďže ide o veľké množstvo špecializovaných organizácií, agentúr a programov, ktoré pomáhajú "konkrétnym ľuďom v konkrétnych situáciách". Ako príklad uviedla Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO), UNICEF i samotnú jej organizáciu bojujúcu za rodovú rovnosť.
Mládežníckeho delegáta OSN za SR Šimona Babjaka OSN fascinuje schopnosťou nadväzovať vzťahy medzi 193 členskými krajinami a hľadať konsenzus. Pripustil, že samotná organizácia má svoje chyby a v niektorých oblastiach je podľa neho čo zlepšovať. Napríklad navrhol, aby ku konkrétnym rozhodnutiam boli prizývaní aj mladí ľudia.
Utorková diskusia na tému "Organizácia Spojených národov a priority SR v nej" bola v poradí desiatym dielom cyklu relácií Hlboká Online, ktorá sa pripravuje v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ SR), ktoré má gesciu nad obsahom.
