Denníku Nový Čas prezradil, že vyťaženejší sa cíti viac ako v NHL, s klubom chce postúpiť do play-off a vybojovať si premiérovo aj miestenku v národnom tíme na februárovej olympiáde v Pekingu!
Ešte sa neskončil ani október a vy už máte odohraných 21 zápasov, takmer polovicu, ako vlani v základnej časti vo Švédsku...
Musím priznať, že je to obrovská záťaž. Odohrať toľko duelov v úvode sezóny, to nemajú ani chalani v NHL. Sme momentálne vyťažení viac ako v zámorí, hráme každé dva-tri dni. Program je nabitý, pretože kvôli olympiáde bude vo februári veľká prestávka.
Vy ste posledné dve sezóny pôsobili vo Švédsku, vlani ste s 51 bodmi dokonca ovládli kanadské bodovanie ligy. Je veľký rozdiel medzi švédskou a ruskou ligou?
Rozdiely, samozrejme, sú, v KHL sú užšie klziská, je to o niečo pomalšie a musíme tak ukázať viac individuálnych zručností.
Vám to však problém nerobí, veď na konte už máte 17 bodov a ste druhým najproduktívnejším hráčom mužstva…
Kvôli tomu ma Novgorod angažoval, aby som patril medzi lídrov. Legionári musia ukázať viac než domáci hráči. Na začiatku ročníka som sa rozbiehal pomalšie, ale teraz som spokojný. Dôležité je to, aby sa darilo tímu a stúpali sme v tabuľke vyššie.
Aké sú ambície klubu?
Postúpiť do play-off, ale je to naozaj veľmi vyrovnané. Momentálne sme pod play-off na deviatej pozícii, ale ak by sme mali o päť bodov viac, tak poskočíme na tretiu priečku.
Spomínali ste, že bude olympiáda, vy ste ešte na zimných hrách nikdy nehrali. Je to veľká motivácia dostať sa do kádra Craiga Ramsayho?
Samozrejme a urobím preto maximum. Snom každého hokejistu je zahrať si pod piatimi kruhmi.
Aké sú v Rusku pandemické opatrenia?
Situácia sa trošku zhoršila, akurát v Moskve a aj u nás v Novgorode vyhlásila vláda týždňový lockdown. Cestujeme však na trip na štadióny súperov, tak nás to až tak nepostihne.
Čo mesto, už ste ho stihli spoznať?
Veľa voľna nemáme, ale Novgorod je piate najväčšie mesto Ruska, má vyše milióna ľudí. Oproti Leksandu, čo mal okolo 5-tisíc ľudí, je tu, samozrejme, viac možností na spoločenský život.
Po rusky sa učí sám
Hrivík už pred tromi rokmi pár mesiacov v Rusku pôsobil, keď obliekal dres Podoľska. Vtedy sa niečo na neho z ruštiny nalepilo, ale teraz sa ešte viac zdokonaľuje. „Nemám žiadneho učiteľa, som taký samouk. Postupne sa však do toho dostávam a dohovorím sa,“ doplnil Marek.
