Ďalšou zmenou je skrátenie externého štúdia. Zatiaľ čo v zahraničí má denné a externé štúdium rovnakú dĺžku, na Slovensku trvá denné štúdium spravidla päť rokov a externé sedem. Novela zákona skracuje podľa Paulisa externé štúdium na päť rokov.
Výraznou zmenou je tiež financovanie vysokých škôl podľa kvality. Viac financií má získať tá vysoká škola, na ktorej zamestnanci robia kvalitný výskum, napredujú vo svojej oblasti a zároveň tak odovzdávajú najnovšie poznatky z odboru svojim študentom. Novým prvkom financovania sú aj výkonnostné zmluvy. Vďaka nim bude možné vysokú školu lepšie prepojiť s praxou, čím sa zohľadnia potreby trhu práce a pomôže to študentom s výberom povolania, ktoré má dobré uplatnenie. "Výkonnostná zmluva znamená, že vysoká škola podpíše so štátom zmluvu, v ktorej sa zaviažu splniť kritériá kvality, a keď ich splnia, dostanú financie," doplnil Paulis.
Zmena financovania čaká aj projekty. Motívom je transparentnejšie hodnotenie, ktoré sa zavedie prostredníctvom medzinárodných expertov a posudkov medzinárodných organizácií. Zjednoduší sa aj uznávanie dokladov. Už nebude potrebné predkladanie potvrdení o oprávnení vzdelávacej inštitúcie poskytovať vysokoškolské vzdelanie v treťom štáte.
Pôvodne pripravovanú novelu zákona začiatkom roka vysoké školy odmietli, považovali ju za snahu o politické ovládnutie vysokého školstva na Slovensku. Viaceré vysoké školy vyhlásili štrajkovú pohotovosť či protest. Následne vznikla pracovnú skupina, ktorej súčasťou boli okrem iného aj zástupcovia Slovenskej rektorskej konferencie, Rady vysokých škôl či Študentskej rady vysokých škôl, s ktorými rezort školstva začal pracovať na novej verzii novely vysokoškolského zákona. Protest proti novele tohto zákona tento týždeň obnovilo opäť vedenie Univerzity Komenského v Bratislave a jej akademický senát. Odmietajú znenie návrhu novely zákona a poukazujú tiež na nedostatočné reflektovanie diskusie so zástupcami vysokoškolského prostredia.
