Hovorca poľského rezortu diplomacie Lukasz Jasina vo vyhlásení uviedol, že ministerstvo s Česnovským hovorilo aj o "hrozbách a rizikách, ktoré vytvárajú kroky Bieloruska a jeho odmietanie vpustiť na svoje územie poľský humanitárny konvoj". Poľsko, Litva a Lotyšsko obviňujú vládu bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka z toho, že na ich hranice nosí migrantov z Blízkeho východu, ktorých následne núti prekročiť hranice a vojsť do Európskej únie. Lukašenkov režim sa má podľa týchto krajín snažiť takto destabilizovať situáciu v EÚ a mstiť sa Bruselu za sankcie, ktoré proti Bielorusku zaviedlo.
Podľa Jasinu však Česnovský odmietol akúkoľvek provokáciu zo stranu Bieloruska. "Poprel, že by Bielorusko vykonalo akékoľvek kroky proti Poľsku. Nevyjadril sa však k tomu, prečo nebol poľský humanitárny konvoj vpustený do krajiny, a ani k mnohým ďalším problémom," uviedol Jasina. Agentúra PAP píše, že Poľsko sa dvakrát pokúsilo poslať humanitárny konvoj na pomoc migrantom, ktorí uviazli na bieloruskej strane hraníc. V oboch prípadoch však Bielorusko ignorovalo alebo odmietlo vydať konvoju povolenie na vstup do krajiny.
Hovorca bieloruského ministerstva zahraničných vecí však nazval poľskú snahu a pomoc a posielanie humanitárnych konvojov "politikárčením a populistickou rétorikou, ktoré nesúvisí s realitou ani situáciou". Česnovský sa na poľskom ministerstve zahraničných vecí tiež minulý týždeň zúčastnil na rokovaní po tom, ako bolo v blízkosti poľsko-bieloruských hraníc vypálených niekoľko výstrelov, údajne zo zbraní bieloruských hliadok.
Od augusta poľská pohraničná stráž zabránila viac ako 10.000 pokusom a nelegálne prekročenie poľských hraníc z Bieloruska. Približne 1500 migrantov pritom zadržali a umiestnili do centier pre utečencov. Pre prílev migrantov Poľsko 2. septembra pozdĺž svojich hraníc vyhlásilo výnimočný stav s cieľom riešiť migračnú krízu. Začiatkom októbra platnosť núdzového stavu predĺžilo o ďalších 60 dní.
