Vo funkcii prezidenta 63-ročný vedec a bývalý riaditeľ Estónskeho národného múzea vystriedal dočasnú hlavu štátu Kersti Kaljulaidovú. Tá je prvou ženou, ktorá v Estónsku zastávala prezidentský úrad.
Karis sa stal piatou hlavou štátu od roku 1991, keď Estónsko získalo nezávislosť od Sovietskeho zväzu.
Pokiaľ ide o zahraničnú politiku, Karis chce zachovať jasnú prozápadnú orientáciu Estónska. "Vieme, čo potrebujeme: silnú a zjednotenú Európu, pevnú transatlantickú spoluprácu," povedal. Súčasťou jeho agendy sú takisto témy vzdelávania, vedy a inovácií.
Karis sa narodil 26. marca v roku 1958. Študoval molekulárnu genetiku a biológiu, pričom v minulosti pôsobil ako rektor Estónskej univerzity prírodných vied a neskôr aj Univerzity v Tartu. Od roku 2013 pôsobil na pozícii štátneho kontrolóra a od roku 2018 bol riaditeľom Estónskeho národného múzea.
Karisa za prezidenta krajiny zvolil estónsky parlament na konci augusta. Nominovala ho vládna koalícia pozostávajúca z Estónskej reformnej strany (ER) a Estónskej strany stredu (EK). Karis bol jediným prezidentským kandidátom.
Podľa tamojšej ústavy má prezident v prvom rade reprezentatívnu funkciu. Estónsky prezident je však aj najvyšším veliteľom estónskych ozbrojených síl, oficiálne vymenúva členov vlády a podpisuje zákony, ktoré môže aj vetovať.
