O reforme zdravotníctva by sa mala po väčšiu časť budúceho roka ešte uskutočňovať odborná a verejná diskusia. Zoznam nemocníc, ktoré sa budú v dôsledku reformy meniť, má byť zverejnený až po komunálnych a regionálnych voľbách v roku 2022. Hrabko hovorí, že robiť takúto reformu de facto počas posledného roka pred parlamentnými voľbami je komplikované. „Osobne si myslím, že k žiadnej reforme už nepríde,“ odhadol.
Pri reforme súdnictva pripomína, že nejde o prvý pokus, tá predchádzajúca však nebola schválená. „A zrejme neprejde ani táto druhá, aj keď je rozdelená na časti, jej podstata ostáva tá istá,“ povedal Hrabko s tým, že čo sa týka reforiem, nie je dohodnuté nič. „Z tohto uhla pohľadu by bolo možno lepšie sa do toho ani nepúšťať. Načo pôjdete do reforiem, ktoré spustia okamžite búrku nevôle, a to o nich ešte iba diskutujeme?“ dodal.
Medializované obavy Petra Pellegriniho (Hlas-SD) o budúcnosť reforiem sú podľa publicistu politickou rétorikou. „On sa toho vôbec neobáva, on si to želá,“ myslí si Hrabko. Problémy vládnej koalície pri implementácii reforiem, na ktorých neexistuje dohoda, by opozičný politik podľa Hrabka vedel využiť vo svoj prospech.
Podľa premiéra Eduarda Hegera (OĽANO) sa koalícia zhodla na tom, aby si policajného prezidenta priamo vyberal minister vnútra, a v tomto zmysle predloží do parlamentu návrh legislatívnej zmeny. „Ak má minister niesť politickú zodpovednosť za Policajný zbor, musí mať kompetenciu vymenovávať a odvolávať rôznych funkcionárov,“ reaguje Hrabko. Zo zákona by však vypustil aj verejné vypočutie kandidáta na policajného prezidenta parlamentným výborom, ktoré podľa neho stratilo zmysel.
