Investigatívny tím z Bellingcatu skúmal napríklad kauzu otravy dvojitého agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéry i podobný prípad týkajúci sa ruského opozičného politika Alexeja Navaľného, či zostrelenie malajzijského lietadla typu Boeing nad východnou Ukrajinou.
Do zoznamu zahraničných agentov bol najnovšie zaradený napríklad aj spravodajca britskej spoločnosti BBC Andrej Zacharov a Daniil Sotnikov, ktorý pracuje ako novinár v nezávislej TV Dožď označenej Moskvou už dávnejšie za zahraničného agenta.
V zozname sú aj ich kolegovia z televízie Nastojaščeje vremia, 7x7 a rozhlasovej stanice Rádio Sloboda. Za zahraničnú agentku bola vyhlásená aj Galina Arapovová z Centra na ochranu práv médií.
Oznámenie o rozšírení zoznamu zahraničných agentov prišlo v rovnaký deň, ako bola Nobelova cena za mier udelená redaktorovi ruských novín Novaja gazeta Dmitrijovi Muratovovi a novinárke z Filipín. Nórsky Nobelov výbor v piatok pri oznamovaní mien tohtoročných laureátov uviedol, že dvojica novinárov bola ocenená za svoj "ohromný boj" za slobodu prejavu vo svojich krajinách a za "svoje úsilie o ochranu slobody prejavu, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre demokraciu a trvalý mier".
Platforma Bellingcat vyvoláva už roky hnev Moskvy, a to vyšetrovaním otravy kremeľského kritika Alexeja Navaľného, či otravy bývalého ruského dvojitého agenta Sergeja Skripaľa, ako aj odhaľovaním okolnosti pádu malajzijského lietadla počas jeho letu nad východnou Ukrajinou.
"Čo že to trvalo tak dlho?" reagoval na Twitteri Christo Grozev, investigatívec z Bellingcatu. Zakladateľ tejto platformy Eliot Higgins zasa konštatoval, že "Bellingcat bol považovaný za takú hrozbu pre Rusko, že sme boli vyhlásení za zahraničného agenta". "Že by toto bola ruská Nobelova cena?" pýtal sa.
V súčasnosti je na zozname 85 fyzických a právnických osôb, informovala agentúra Interfax.
Označenie zahraničný agent vyvoláva konotácie z čias studenej vojny. Od takto označených subjektov sa vyžaduje, aby v celom svojom obsahu dôsledne uvádzali, že sú "zahraničnými agentmi", čo výrazne ovplyvňuje napríklad ich príjmy z reklamy.
S týmto označením sú spojené aj problémy s predkladaním účtovníctva príslušnému kontrolnému úradu.
Pokiaľ ide o takto "onálepkovaných" novinárov, pre nich zaradenie medzi "zahraničných agentov" znamená komplikácie a prináša im aj obmedzenia pri výkone práce: majú napríklad zakázaný vstup do ruského federálneho parlamentu, musia ruské úrady pravidelne informovať o svojej činnosti a záväzne používať pridelené označenie.
Označenie "zahraničný agent" udeľujú ruské úrady na základe zákona z roku 2012, podľa ktorého sa používa pri každej mimovládnej organizácii prijímajúcej peniaze zo zahraničia. V roku 2017 bola platnosť zákona rozšírená tiež na médiá a od roku 2019 aj na jednotlivých novinárov a aktivistov.
