Dobrosrdečný obor v stredu podľahol zákernému covidu-19. Pri truhle, ktorú k hrobu niesli jeho kamaráti, chýbali jeho priateľka Lenka (33) s dcérkou Ninkou (7), ktoré tiež bojujú s touto chorobou!
Mali mať spolu veľkú svadbu, ktorú plánovali už niekoľko mesiacov. Všetko sa však zrútilo z minúty na minútu.
„Môj brat chodil na stavby do Piešťan, len aby zarobil. Chcel veľkú svadbu, chcel, aby prišli jeho známi, rodina a kamaráti. Chcel si to užiť,“ povedala pre Nový Čas Michalova sestra Veronika, na ktorej plecia spadli všetky vybavovačky ohľadne pohrebu.
Michal, odkedy bol prechladnutý, chodil každý deň pred robotou na testy. Celý čas mu test ukazoval, že je negatívny. Až na piaty deň bol pozitívny.
„Doktor povedal, že to nechal zájsť veľmi ďaleko, aj Covidové oddelenie v Dolnom Kubíne otvorili o deň skôr kvôli nemu, lebo pravdepodobne by dlhší prevoz v sanitke už neprežil,“ zúfala si Veronika, ktorá mala s bratom výborný vzťah.
Nikdy by neverila, že to bude práve ona, kto bude milovanému Miškovi vybavovať pohreb! „Po bratovi mi dali už len topánky a ruksak, a potom som mu išla vybrať truhlu,“ zadúšala sa plačom skormútená sestra.
Prišla o druhého partnera
V piatok Michala pochovali, no jeho partnerka na pohrebe byť nemohla, keďže je pozitívna. Obe aj s jej dcérkou Ninkou sa liečia doma.
„Pre Lenku to je strašná rana. Ona prišla aj o prvého muža, ktorého mala, a teraz jej odišiel aj druhý. Len ťažko sa bude z toho spamätávať. Ešteže má dcérku, pre ktorú musí žiť. Ťažké je pre ňu aj to, že sa so svojím Miškom nemôže ísť rozlúčiť,“ plakala suseda.
Žiaľ a slzy
V slzách sa utápala Michalova najbližšia rodina. Rodičia a milované sestry sa s plačom lúčili so svojím starším bratom, ktorý bol pre nich obrovskou oporou.
„Rodina bola pre neho všetko. Po tom, čo skončil pred pár rokmi s basketbalom, sa chcel usadiť a mať rodinu. Bol veľmi pracovitý, stále čosi robil a pomáhal kade-tade. Nikdy nepovedal nie. Pousmial sa a prišiel pomôcť, nebál sa žiadnej práce,“ doplnila suseda, s ktorej synom navštevovali miestnu školu a dodala: „Je to pre nás strašné, taký mladý a dobrý človek. Neviem sa z toho stále spamätať.
Každý sviatok, rodinná oslava bude odteraz už bez Michala. Pri spoločnom stole zostane jedno miesto prázdne. Pamiatka na skvelého človeka však len tak ľahko nevymizne. Bude v srdciach a spomienkach svojich blízkych.
