Uistil, že ani on nebude tolerovať prípadné "premotivované stíhania" zo strany jeho prokurátorov. Urobil tak počas diskusie v pléne Národnej rady (NR) SR k jeho správe o činnosti ÚŠP za rok 2020. Odmietol tiež slová opozície, že vedenie stíhaní na jeho úrade má politický podtext. Tvrdí, že v minulosti platil systém "našich ľudí". Dodal, že Slovensko sa aktuálne nachádza v oblasti spravodlivosti na križovatke.
"Za 30 rokov trestné stíhania neviedli nikdy tak vysoko. Buď sa vrátime k systému našich ľudí, kde nebudeme trestné stíhania tak vysoko viesť, alebo sa v trestných stíhaniach pokračovať bude a na Slovensku sa budeme približovať k stavu, kde každý, akokoľvek vplyvný, bohatý, pokiaľ poruší zákon, bude niesť trestnú zodpovednosť," vyhlásil. Deklaroval, že ÚŠP a jeho prokurátori urobia všetko vo svojich zákonných možnostiach, aby sa systém "našich ľudí" nevrátil a aby platil princíp rovnosti pred zákonom.
Reagoval aj na výroky opozície o bývalom špeciálnom prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi. Poznamenal, že nikoho na špeciálnej prokuratúre neteší tento prípad. Poslancom, ktorí si zastávali nedávne rozhodnutia generálneho prokurátora o využití paragrafu 363 Trestného poriadku,
Vyjadril sa i k piatkovému (1. 10.) prepusteniu zadržaných vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Nechcel prejudikovať ďalšie konanie. Verí však, že sa aj títo vrátia na svoje pozície, pričom budú "zákonne, bez vášne a hnevu" pokračovať v trestných konaniach, ktoré viedli.
Poslanec Juraj Šeliga (nezaradený) sa v diskusii dotkol aj komunikácie prokuratúry. Za kľúčovú označil schopnosť prokuratúry vhodným spôsobom vysvetliť svoje konanie. Skonštatoval, že ľudia musia rozumieť zákonom aj postupom. Ak totiž nerozumejú dôvodom stíhania, zrušenia obvinenia niektorým osobám alebo rozhodnutiam súdov či postupu prokuratúry, tak podľa Šeligu klesá aj ich ochota rešpektovať právny poriadok.
Špeciálneho prokurátora sa pýtal aj na trest prepadnutia majetku a na vyšetrovanie prípadov, ako je napríklad pranie špinavých peňazí. Pýta sa, či by sa mal zúžiť okruh skutkových podstát, pri ktorých by mal byť trest prepadnutia majetku. Myslí si však, že tento trest by mal ostať súčasťou právneho poriadku. Otázne podľa neho je, či by sa napríklad nemali viac posilniť právomoci súdu, ktorý by mal na základe dôkazov o využití trestu rozhodnúť.
Lipšic v tejto veci odporúča parlamentu pred prijímaním prípadných zmien v zákone, aby si počkal na rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR, na ktorý sa obrátili v tejto veci aj predstavitelia opozície. Práve ÚS by mal podľa neho dať odpoveď, do akej miery je možné obmedziť vlastnícke právo chránené ústavou.
