Kto vám je oporou v týchto dňoch?
Teraz si uvedomujem, koľko hodín som sama. Lebo každý – aj priateľky, aj môj syn Mário, aj moja vnučka – všetci majú svoj život. A ja sa nechcem robiť tou najdôležitejšou, že teraz buďte všetci pri mne! Každý deň si volám s kamarátkou Editkou. Už len keď mi povie, čo práve varí, odľahne mi. Uvedomím si, že sú ľudia, ktorí mi moju krutú samotu vypĺňajú. Lebo samota je teraz dupľovane krutá. Viete, človek, keď starne, začína bilancovať svoj život. Pociťuje, že sa musí obzrieť, čo bolo a či splnil všetky očakávania. Mám doma meditačný kút, tam si sadnem a meditujem. Keď zomrel Boris, uvedomila som si, že nič nemá zmysel. Ani veci okolo, ani zlato, ani peniaze – nič. Zostaneš sám so svojím trápením, a či sa s tým vyrovnáš, alebo nie, slnko vyjde. S tebou, či bez teba.
Vravíte, že nič nemá zmysel. Pre niečo však človek musí žiť, niečo predsa musí mať zmysel...
Nie. Sú situácie, keď sa udeje niečo takéto a naraz všetko prestane mať zmysel.
Ešte pred časom ste plánovali predať dom a presťahovať sa do menšieho bytu. Syn Mário chcel ísť za bratom do Ameriky. Prehodnotíte tieto plány?
Nemala som ešte odvahu sa o tom s Máriom rozprávať. Je taký zlomený, smúti... Vo svojom bratovi videl vzor, inšpiráciu. Najradšej by som ho nikam nepustila, ale ja nemôžem režírovať jeho život. Musím nechať na ňom, aby sa rozhodol. No nechcela by som, aby v Amerike trpel. Lebo iné je predstavovať si život za veľkou mlákou, iné je vidieť americký život na internete a iné je žiť tam skutočný život. Ja osobne som nemala v pláne odísť. Amerika mi nesedí, chcem tu zostať so svojimi spomienkami, so starými priateľmi a so svojou prácou. Pravdou je, že som premýšľala, čo budem robiť v tomto veľkom dome? Navrhla som pred časom Borisovi aj Máriovi, nech dom predajú a rozdelia si peniaze. Ja by som si kúpila menší byt. Mário nedávno urobil doktorát, chcel v Amerike podnikať a to bez peňazí nejde. Na tomto obaja pracovali pol roka a naraz sa všetko rozsypalo. Naraz všetko stratilo význam, aj predaj domu.
Po jednej rane osudu prišla ďalšia nepríjemná správa – Mário musel pred niekoľkými dňami absolvovať zákrok na srdci. Už je všetko v poriadku?
Už je po operácii a všetko dopadlo dobre. Padol mi veľký kameň zo srdca. Keby sa mu niečo stalo, keby mi aj tohto druhého syna vzalo nebo, vesmír alebo neviem kto, to už by bolo priveľa. Jedno však viem isto – energia sa musí zachovať, nemôže odísť. Preto neustále chytám do rúk vrecúško s Borisovým popolom. Lebo jeho energia tu musí niekdy byť. A viem ešte niečo – nesmiem prestať pracovať. To by bola rovná cesta do blázinca!
Ak by vám bolo dopriate byť ešte raz aspoň na malú chvíľu s nebohým synom, čo by ste mu povedali?
Nič. Nič by som nepovedala. Nerušila by som žiadnym slovom ten moment, len by som prežívala všetkými zmyslami chvíľu v jeho objatí.
