Pracuje tam už 53 rokov a zaslúžil sa o zastavenie šírenia nákazy syfilisu. Upísal sa službe pacientom, hoci ho v rodine viedli k teológii.
Top lekára v jednotlivých špecializáciách síce navrhli špičkoví slovenskí odborníci, ale napokon vyberali aj samotní pacienti. „Keďže ročne rádovo prešlo mojimi rukami zhruba 12-tisíc pacientov, dokopy ich za tých mojich 53 rokov v službe bolo viac ako dosť. Aj s chorobnosťou v jednotlivých obdobiach to bolo rôzne, takže sa nedá povedať, že práve počas tejto pandémie by to malo byť horšie,“ povedal skromný primár kožného stacionára trebišovskej nemocnice Ondrej Bobík (78).
Práve on sa najvýraznejšou mierou zaslúžil o zastavenie nákazy syfilisu v regióne. „Infekcia sa týkala až dvoch mohutných epidémií a tá druhá je už na konci, len s ojedinelým výskytom nových prípadov tohto nebezpečného ochorenia. Zvládli sme to a je to našťastie na ústupe,“ dodal tento naslovovzatý odborník, ktorý sa aj v živote riadi jasnými zásadami. „Na prvom mieste je vždy etický kódex, ale je to aj o poctivosti v práci a cnostnom správaní sa k pacientom,“ dodal primár.
A čo o ňom hovoria jeho najbližší spolupracovníci? „Náš pán doktor má širokú škálu pacientov z celého Slovenska. Obdivujem na ňom najmä ľudský prístup ku každému pacientovi. Je doslova oddaný svojej práci a čerstvé ocenenie je tak v dobrých rukách,“ povedala jeho dlhoročná zdravotná sestra Mária Fedorová, ktorá je po jeho boku v robote už 40 rokov. Kolegyne, lekárky Miroslava Račkovská a Henrieta Arganová spoločne uviedli:
„Je veľký odborník, empatický a obetavý človek.“ Tento vzrastom nižší, ale stále veľmi čiperný lekár sa vo voľných chvíľach realizuje v ovocnom sade, kde má až okolo 80 stromov a rôznymi plodmi zásobuje nielen svoju rodinu, ale aj susedov. Na Zemplínskej šírave si postavil zrubovú chatu, kde zvykne oddychovať.
Ako prezradil Novému Času, do zamestnania chodieva pravidelne už hodinu vopred a často je pri pacientoch aj dlhšie, ako mu určuje jeho pracovná doba. Priznal tiež, že sa oddal službe ľuďom, ktorých uzdravuje, hoci slúžiť mohol aj ako farár. „V obci na Zemplíne, kde som vyrastal, sme sa pravidelne modlili aj za chorých a v rodine ma viedli k tomu, aby som sa venoval teológii,“ dodal primár Bobík.
