"Moje rozhodnutie je nemenné, pri športe však naďalej zostanem. Ešte nemôžem konkretizovať, na akej pozícii budem pôsobiť, no určite zostávam v banskobystrickej Dukle a v Ozbrojených silách Slovenskej republiky. Niečo sa mi rysuje, dostal som veľmi konkrétnu ponuku, verím, že na budúci týždeň to dotiahneme," uviedol Tóth na utorkovom rozlúčkovom stretnutí s médiami, na ktoré priniesol aj svoje štyri najvzácnejšie medaily - zlaté z OH 2016 a MS 2015 a striebra z európskych šampionátov 2014 a 2018.
"Počas 26 rokov, čo som sa venoval tomuto športu, sa toho udialo veľmi veľa. Keď si premietnem obdobie, keď som začínal v 12-tich či 13-tich rokoch, pripadá mi to veľmi dávno. Vrcholový šport ma za tie roky vyformoval ako osobnosť. Aj preto sme založili športovú akadémiu, aby šport vyformoval deti. Naučí ich k zodpovednosti, tímovej práci, vytrvalosti. Mne priniesol krásne emócie, aj keď oveľa viac ma naučili pády. Mal som ťažké obdobia - bol som krivo obvinený, nedokončil som preteky v Dauhe, alebo keď prišla pandémia. Tých 26 rokov je krásnych, priniesli veľa radosti, úspechov. Dal som do toho všetko. Končím s vedomím, že som využil maximum fyzického i psychického potenciálu. Určite si budem pri televízii vychutnávať ďalšie olympiády, ktoré však už budú bezo mňa. Teraz u mňa prevláda pocit dobre odrobenej roboty," vyhlásil.
Tridsaťosemročný Tóth sa poďakoval všetkým ľuďom, ktorí stáli pri jeho úspechoch: "Najmä rodine, ktorá ma od začiatkov podporovala, teda rodičom, bratovi, manželke, ktorá mi vytvorila podmienky, aby som mohol využiť svoj potenciál. Musím sa poďakovať aj všetkým trom trénerom Petrovi Mečiarovi, Jurajovi Benčíkovi a Matejovi Spišiakovi, všetkým ľuďom z môjho realizačného tímu. Dvadsaťšesť rokov je veľmi veľa, generácií som prežil dosť, aj to je dôkaz, že je čas skončiť." Ak by aj mal možnosť vrátiť čas späť, nič by vo svojej kariére nemenil:
"Možno ma trochu mrzí tá strieborná medaila z ME, túžil som po zlate, každý chcel, aby som mal zlatý hetrik z najvýznamnejších podujatí. Má však pre mňa cenu zlata, vzhľadom na to, v akom období prišla. Nemám však žiadny výsledok, ktorý by som banoval. Som absolútne spokojný. Cítim sa byť absolútne naplnený a šťastný z toho všetkého, čo som absolvoval."
O návrate do profesionálneho športu už neuvažuje: "Momentálne si to absolútne neviem predstaviť. Chôdza je v tomto náročná, návrat by nebol ľahký. Som presvedčený, že som využil maximum svojho potenciálu a už nemám v sebe dostatok fyzických aj psychických síl. Moje telo je vyšťavené na maximum, videli ste to na olympiáde. Všetci ľudia v mojom okolí to chápu, nenašiel sa nikto, kto by ma prehováral k návratu."
Po konci kariéry sa chce intenzívnejšie venovať mládeži. Športová akadémia Mateja Tótha otvára už svoj piaty ročník. "Pevne verím, že akadémia bude fungovať aj ďalšie roky. Počas kariéry som nemal čas všetko stíhať, preto veľmi ďakujem ľuďom, ktorí mi s tým pomáhajú. Ja som viac-menej iba motivátor a nositeľ myšlienky. Vďačím ľudom, ktorí sprostredkúvajú ďalej moje myšlienky, či už na tréningoch deťom, alebo učiteľom. Budem sa snažiť s nimi naďalej čo najviac stretávať a motivovať ich k športu." Ako uviedla riaditeľka akadémie Mária Bedleková, po dlhom období obmedzeného športovania na školách je o projekt olympijského víťaza enormný záujem:
"Počas obdobia, keď boli školy zatvorené, sme s našimi deťmi cvičili prostredníctvom inštruktážnych videí, tie mali spolu viac ako milión videní. Tento školský rok priniesol viaceré novinky, spolupracujeme s Úniou miest Slovenska, vďaka čomu vznikol projekt tretej hodiny telesnej výchovy na školách. Takisto spúšťame už štvrtý ročník súťaže O2 Športová akadémia Mateja Tótha. V tomto školskom roku je do projektu zapojená aj prvá škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. O projekt akadémie je enormný záujem. Deti na Slovensku potrebujú také športové vzory, ako je Matej."
