Mnohí ho poznajú z relácie Kakao, ale aj ako rodinného lekára Bélu z Mafstory. Najnovšie sa vrátil na televízne obrazovky opäť v rámci detskej tvorby. Novému Času Nedeľa porozprával, čo ho momentálne pracovne vyťažuje, pridal pikošky zo svojho detstva aj z manželstva a bez škrupúľ prezradil, čo ho zamestnávalo počas najťažších pandemických mesiacov.
Dlhoročne pracujete v reláciách pre deti, ale pomerne málo sa vie o vás, o vašom detstve…
A pritom ja o tom veľmi rád rozprávam! Ja som, samozrejme, Bratislavčan. Som Bratislavčan zo všetkých smerov - aj z otcovej, aj z maminej strany, zo strán starých rodičov. Bývali sme v Starom Meste, dedko bol tajomník Zväzu hudobných skladateľov a doteraz, keď som vo filharmónii, oslovujú ma starí filharmonici, že si na neho spomínajú. Otcov brat Marián Vanek je karikaturista, bol súčasťou Divadla na korze. Jeho žena Melánia je sestra Juraja Jakubiska. Robila pantomímu s Milanom Sládkom. Otcova mama bola dlhé roky organistkou v Modrom kostolíku, v Bratislave ju všetci poznali. Istý čas som k nej chodil na organ, keď som chodil aj na klavír.
A čo robili vaši rodičia?
Môj otec bol inžinier, mama bola inšpektorka, ale chodil som s ňou na koncerty do Reduty a do divadla. Rád som trávil čas aj u strýka, lebo u neho to vždy voňalo terpentínom a olejovými farbami. Cez dedkovho známeho som sa mohol chodiť pozerať do SND na predstavenia. Opera mi tak učarovala, že som v divadle strávil podstatnú časť detstva a mladosti. Charakterizoval by som sa ako operný obsmŕdač, čo mi ostalo až dodnes. Mám známu v divadelnom archíve a neraz sa stalo, že našla fotografie z predstavení, ktoré neboli označené. Ako som sa na ne pozrel, presne sa mi vynorila inscenácia a aj mená. Videl som asi všetky operné inscenácie od polovice sedemdesiatych rokov!
Aký vzťah ste mali s rodičmi?
Bol som tesilové dieťa, nosil som veci aj po staršom bratovi, to bolo úplne bežné, a keď si pozriem staré fotografie, vyzeral som hrozne. Vôbec mi na tom nezáležalo. Bol som veľmi slušný a poslušný jednotkár, všade som chodil načas… Mama bola inšpektorka, poznala všetkých učiteľov, všetkých riaditeľov… Takže raz, keď som dostal poznámku a schoval som žiacku knižku, bolo to zbytočné, o všetkom vedela. Bolo to nespravodlivé! (smiech)
