Pre TASR to uviedol klimatológ Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ). "Platí to najmä na krajnom západe a juhozápade Slovenska, teda na Záhorí, v oblasti Malých Karpát a v časti Podunajskej nížiny," povedal Faško.
Vyplýva to z porovnania priemerných mesačných úhrnov zrážok v septembri v rokoch 1991 až 2020 s predchádzajúcim tridsaťročným obdobím rokov 1961 až 1990.
V Pezinku priemerný septembrový úhrn zrážok za posledných 30 rokov predstavuje 64 milimetrov (mm), čo je 173 percent oproti priemeru z rokov 1961 až 1990 – vtedy napršalo v septembri priemerne iba 37 mm. Na Kolibe septembrový úhrn zrážok vzrástol zo 47 na 74 mm, čo je 157 percent pôvodného dlhodobého priemeru, v Modre zo 40 na 66 mm, čo je 165 percent. V Borinke z 54 mm na 86 mm (159 percent), v Jablonici zo 47 na 72 mm (153 percent), v Gbeloch z 37 na 62 mm (168 percent) a v Jelke z 36 na 60 mm (167 percent).
"Ďalej na východ prírastok zrážok počas septembra nie je taký dramatický a pohybuje sa pod hranicou 150 percent. Napríklad v Kamenici nad Cirochou priemerný úhrn zrážok v tomto mesiaci narástol zo 61 na 71 mm, čo je 116 percent pôvodnej hodnoty. Na stanici Vyšný Čaj je údaj z oboch období rovnaký, 52 mm. Dokonca v Košiciach priemerný septembrový úhrn zrážok klesol z 53 na 50 mm, čo však predstavuje výnimku," vysvetlil Faško.
Podobná situácia nastala aj vlani, keď ochladenie spojené s dažďom prišlo 25. septembra a takýto ráz počasia vydržal až do októbra. Toho roku sa neskoré leto skončilo už v piatok 17. septembra.
"Tento rok boli opäť veľmi výrazné zrážky na juhozápade Slovenska, a to najmä na začiatku minulého víkendu. Napríklad v Bratislave v Mlynskej doline napršalo v noci na piatok 54,8 mm zrážok. Stanica je v prevádzke od roku 1982. Za tento čas sa tu vyskytli denné úhrny 50 a viac milimetrov zatiaľ jedenásťkrát. A z toho až päť bolo v septembri," doplnil klimatológ. Menej výdatne a opäť najmä na západe Slovenska pršalo aj v stredu 22. septembra.
"Na konci leta sa zrážky vyskytovali aj v minulosti, ale nenapršalo pri nich tak veľa ako teraz. Fakt, že je tento jav výrazný na juhovýchodných svahoch Malých Karpát, určite nie je dobrá správa pre vinárov, keďže ide o známu vinohradnícku oblasť," dodal Faško.
