Vo svojom príhovore svetovým lídrom povedal, že „čelíme najväčšej kaskáde kríz v našom živote" a on stojí pred nimi, aby upozornil, že „svet musí precitnúť“. Guterres poukázal na to, že ľudia mohli stratiť vieru nielen v ich vlády a inštitúcie, ale aj v základné hodnoty, keď vidia obmedzovanie ich ľudských práv, korupciu, realitu ich ťažkých životov, žiadnu budúcnosť pre svoje deti a aj to, keď „vidia miliardárov prevážať sa do vesmíru, zatiaľ čo milióny na Zemi hladujú“.
Generálny tajomník OSN však vidí aj nádej a vyzval lídrov, aby premostili šesť veľkých rozdielov. Mali by podporovať mier a ukončiť konflikty, obnoviť dôveru medzi bohatším severom a rozvojovým juhom v boji proti globálnemu otepľovaniu, zmenšovať priepasť medzi bohatými a chudobnými, podporovať rodovú rovnosť, zabezpečiť, aby polovica ľudstva, ktorá nemá prístup na internet, bola do roku 2030 k nemu pripojená a vyriešiť generačnú priepasť tým, že mladým ľuďom poskytnú „miesto pri stole“.
Lídri 193 členských krajín sa na Valnom zhromaždení zúčastňujú osobne aj virtuálne. Po prvý raz za dva roky aj napriek pandémii ochorenia COVID-19 prišlo do OSN viac ako 100 hláv štátov a vlád, zatiaľ čo zhruba 60 ďalších prednesie svoje prejavy v prednahratých záznamoch. V agende svetových lídrov sú okrem spomenutých problémov aj témy ako rastúce napätie medzi USA a Čínou, budúcnosť Afganistanu pod vládou hnutia Taliban, konflikty v Jemene, Sýrii a etiópskom regióne Tigraj.
Predseda Valného zhromaždenia Abdulláh Šahíd z Maldív otvoril všeobecnú rozpravu výzvou, aby sa delegáti chopili príležitosti, ktorú im dáva. „Sú momenty, ktoré sú zlomové. Toto je taký moment,“ povedal. Rečnil už aj napríklad americký prezident Joe Biden, ktorý sa vyjadril, že ak chcú Spojené štáty prosperovať „musia sa tiež hlboko venovať zvyšku sveta“ a vyzval aj na posilnenie krokov v boji proti klimatickej kríze. Valné zhromaždenie bude zasadať do 27. septembra.
