Zo stanoviska vyplýva, že rozhodnutie GP bolo vydané v rozpore s ústavou. Čestný prezident Združenia sudcov Slovenska (ZSS) Juraj Sopoliga s navrhovaným stanoviskom nesúhlasí. Reagovať na rozhodnutie GP je podľa neho mimo pôsobnosti súdnej rady.
Základom sporného rozhodnutia boli viaceré pochybenia, ktorých sa mali dopustiť orgány činné v trestnom konaní. "Tri senáty najvyššieho súdu však opakovane konštatovali, že dôvodnosť trestného stíhania konkrétnej osoby je daná. Sporné rozhodnutie generálneho prokurátora zasiahlo do legitimity Najvyššieho súdu SR aj tak, že spochybnilo sudcovskú spôsobilosť konajúcich zákonných sudcov," uvádza sa v navrhovanom stanovisku.
Súdna rada sa v stanovisku, ktoré ešte prerokuje, domnieva, že GP si sporný paragraf 363 Trestného poriadku (TP) vyložila široko. "Preto rozhodnutie bolo vydané v rozpore s ústavou, podľa ktorej štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V rozpore s citovaným článkom ústavy je totiž aj taký výklad zákona, ktorý presahuje jeho účel a spôsob vykonania," konštatuje sa v stanovisku.
Súdna rada by preto mala podľa navrhovaného stanoviska apelovať na generálneho prokurátora, aby pri výkone svojej funkcie dbal na to, aby jeho postupy a rozhodnutia žiadnym spôsobom nezasahovali do legitimity všeobecných súdov SR.
