Ženy sú na tom podstatne horšie ako muži, ochorením trpia trikrát častejšie. A v poslednom roku zaznamenali ordinácie špecialistov-neurológov väčší počet pacientov, ktorí sa sťažujú na horšie stavy.
Na rozdiel od „klasickej“ bolesti hlavy, sú prejavy migrény oveľa intenzívnejšie a jej priebeh je dlhší. Pulzujúca bolesť je lokalizovaná hlavne za okom, sprevádzaná pocitom na zvracanie, stav sa zhoršuje pri hluku či fyzickej aktivite. Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb je migréna bolesť, ktorá trvá 4 až 72 hodín. Pacienti s migrénou majú dvojnásobný počet dní PN a vyššiu spotrebu liekov ako bežná populácia.
Na Slovensku presnejšie celoslovenské dáta k nárastu počtu prejavov migrény v čase pandémie, ktorá je považovaná za významnú príčinu stresu a úzkosti pre mnohých ľudí, nie sú, v zahraničí je však nárast meraný. Na základe počtu atakov zaznamenaných spoločnosťou Healint na reprezentatívnych vzorkách respondentov vo vybratých krajinách, bol zistený celkový a prudký nárast migrenóznych záchvatov, v USA 21 %, Austrálii 50 %, Kanade 48 % a vo Francúzsku 39 %.
Naši neurológovia však majú tiež plnšie čakárne ako pred pandémiou. Potvrdzuje to aj neurologička Jana Plesníková. „V ordinácii pribúdajú pacienti a aj tí so silnejšími prejavmi. Zhoršili sa nielen migrény, ale aj tenzné bolesti hlavy. Napomáhali tomu aj rúška, ktoré stavy zhoršujú, ale aj stres z problémov, ktoré doba priniesla.“ Najhoršie sú na tom ľudia z IT. Jej slová potvrdzuje aj lekár Pavel Malovič.
„Pandémia priniesla so sebou rast subjektívnych ťažkostí a medzi nimi teda i bolesti hlavy či silné migrény.“ Dôvod môže byť niekedy podľa neho prozaický. „V porovnaní s obdobím pred pandémiou sa čas strávený pri obrazovkách počítača, telefónu či televízie zvýšil až o 60 %. To znamená, že priemerný človek je vystavený modrému žiareniu z monitorov až 13 hodín denne.
