Maduro sa ukázal na jednodňovom stretnutí 33-členného CELAC na poslednú chvíľu, uviedla agentúra AFP. Poznamenala, že v marci 2020 americké ministerstvo spravodlivosti obvinilo Madura zo zločinov vrátane "narko-terorizmu", obchodovania s drogami a držania zbraní a za informácie vedúce k jeho zadržaniu ponúklo odmenu vo výške 15 miliónov dolárov. Stalo sa tak v čase, keď administratíva vtedajšieho prezidenta USA Donalda Trumpa pracovala na tom, aby sa líder venezuelskej opozície Juan Guaidó dostal k moci.
Venezuelský prezident sa odvtedy vyhýbal cestám do zahraničia a jeho cesta do Mexika je tak jeho prvou oficiálnou.
Viac ako 50 krajín na čele so Spojenými štátmi uznáva Guaidóa za legitímneho dočasného prezidenta Venezuely. Guaidó sa za prezidenta vyhlásil v roku 2019 potom, čo Maduro opäť zvíťazil vo voľbách, ktoré boli všeobecne označené za podvodné.
Prezidenti Uruguaja a Paraguaja - krajín, ktoré uznali Guaidóa - počas sobotňajšieho summitu uviedli, že ich prítomnosť neznamená, že uznávajú Madura za prezidenta.
Maduro v reakcii vyzval oboch prezidentov na diskusiu o demokracii v jeho krajine a v Latinskej Amerike všeobecne. Pozval ich do Venezuely na komunálne voľby 21. novembra, na ktorých sa zúčastní aj opozícia po troch rokoch bojkotovania hlasovania. "Príďte sa pozrieť na diktátora Madura, ako usporiada voľby," povedal Maduro.
Počas summitu CELAC niektoré krajiny požadovali spravodlivejší prístup k očkovacím látkam proti koronavírusovému ochoreniu COVID-19 a vytvorenie regionálneho fondu na pomoc krajinám pri riešení prírodných katastrof zhoršených klimatickou zmenou.
