Uviedli to v piatok Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Medzinárodná organizácia práce (ILO).
Ide vôbec o prvý spoločný pokus dvojice agentúr OSN o zhodnotenie tohto globálneho problému. Štúdia spracúva údaje z obdobia rokov 2000 až 2016, čiže nepokrýva obdobie dramatických zmien pracovných podmienok spôsobených pandémiou vyvolanou koronavírusom SARS-CoV-2, približuje agentúra AFP.
Štúdia ukázala, že v roku 2016 zomrelo v spojitosti s pracovnými príčinami približne 1,9 milióna ľudí, čo je nepatrný nárast oproti 1,7 milióna úmrtí z prelomu storočia. Podľa správy sú tieto údaje určite značne podhodnotené. Dlhý pracovný čas, týždenná práca v rozmedzí 55 hodín a viac, je podľa štúdie hlavným rizikovým faktorom a v roku 2016 bol zodpovedný za približne 750.000 úmrtí.
Štúdia skúma celkovo 19 rizikových faktorov pracovného prostredia vrátane vystavenia karcinogénom, ako je azbest, či ergonomických faktorov, ako je dlhé sedenie. Po dlhom pracovnom čase sa za najvyššie riziko považovalo vystavenie plynom, dymom a inému znečisteniu ovzdušia na pracovisku, ktoré bolo v roku 2016 zodpovedné za približne 450.000 úmrtí.
"Je šokujúce sa dozvedieť, aké množstvo ľudí doslova zabíja ich práca," uviedol vo vyhlásení generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus. "Naša správa je výzvou pre krajiny a podniky, aby zlepšovali (podmienky), chránili zdravie a zaistili bezpečnosť pracovníkov," dodal.
Napriek tomu, že správa sa nezaoberala dosahom pandémie, WHO už skôr varovala, že kríza zrejme zhoršuje trend a dochádza k predlžovaniu pracovného času.
