Oznámili to vo štvrtok vedci z vesmírneho družicového programu Európskej únie Copernicus, informuje agentúra AP.
"Predpovede ukazujú, že tohtoročná (ozónová) diera sa vyvinula na väčšiu než býva zvyčajne," povedal Vincent-Henri Peuch, ktorý vedie satelitný monitorovací program Copernicus. "Pozeráme sa na pomerne veľkú a zrejme aj hlbokú ozónovú dieru," dodal.
Aktuálne zistenia nie sú podľa Peucha zatiaľ znepokojujúce. Upozornil však, že výrazne pripomína minuloročnú ozónovú dieru, ktorá bola jednou z najhlbších a najdlhšie trvajúcich od začiatku meraní v roku 1979. Preto je, ako uviedol, naďalej potrebné sledovať ďalší priebeh tohto javu. Dôležité je tiež všímať si dôsledky klimatickej zmeny.
Ozónová vrstva chráni povrch Zeme pred škodlivými ultrafialovými lúčmi. Ozónová diera vzniká počas zimy a jari nad Antarktídou. Maximálnu šírku dosahuje v polovici septembra až v strede októbra a v decembri sa zase uzatvára, približuje agentúra DPA. To, či aktuálny vývoj spomalí zotavovanie ozónovej vrstvy, nie je známe.
Montrealský protokol, ktorý bol podpísaný v roku 1987, viedol k zákazu skupiny chemikálií poškodzujúcich ozónovú vrstvu. Silne poškodená ozónová vrstva sa odvtedy začala pomaly uzdravovať - podľa odborníkov tento proces ale potrvá ešte do 60. či 70. rokov 21. storočia.
Od tohto štvrtka, na ktorý pripadá výročie podpísania spomenutého protokolu, si svet začne pripomínať medzinárodný deň pre zachovanie ozónovej vrstvy.
