Situáciu zhodnotili aj slovenskí europoslanci z hlavných politických frakcií EP. Poslanci diskutovali o reakcii EÚ na humanitárnu krízu v Afganistane, zdôraznili potrebu pomôcť ľuďom v núdzi a ochranu ohrozených osôb, najmä žien a detí. Rozprava sa nevyhla ani otázkam okolo podpory afganských utečencov či nadviazania kontaktov s Talibanom.
Robert Hajšel (Smer-SD) uviedol, že vývoj v Afganistane dokazuje, že tak v EÚ, ako aj v NATO je potrebná úprimná diskusia o tom, prečo "zlyhávame v takých misiách, ako bola táto". Keď sa 20 rokov vojenského angažovania a investovania miliárd dolárov do Afganistanu zrútilo za niekoľko týždňov a viedlo k hladkému odovzdaniu moci do rúk Talibanu.
"Víťazom tohto ťaženia sú veľké zbrojárske firmy. Už dávno zdôrazňujem, ako veľmi potrebujeme v Únii budovať strategickú autonómiu a posilňovať svoju autonómiu aj vo vzťahoch s našim najväčším bezpečnostným spojencom, USA, a zároveň viesť dialóg v oblasti upevňovania regionálnej bezpečnosti aj s ďalšími partnermi. Najmä s Čínou a Ruskom," opísal situáciu. Dodal, že aj keď sa EÚ prieči uznať vládu Talibanu, ak myslí vážne vyjadrenia o dodržiavaní práv žien v tejto krajine a nechce dopustiť exodus státisícov ľudí, musí čo najrýchlejšie začať dialóg aj s týmto nedemokratickým režimom. Lebo ide o stabilizáciu regiónu a zabránenie novej migračnej vlne.
Vladimír Bilčík (SPOLU) skonštatoval, že Afganistan je poučením o tom, že Európania musia viac investovať do vlastnej obranyschopnosti a členské štáty EÚ sa musia z tohto vývoja poučiť a v oblasti obrany posunúť smerom k strategickej autonómii. "Aj preto podporujem tesnejšiu obrannú spoluprácu v rámci EÚ a postupné budovanie spoločného európskeho piliera obrany v rámci NATO. Únia potrebuje vojenské spôsobilosti, prostredníctvom ktorých bude môcť reagovať na krízy vo svojom širšom susedstve, ktorého súčasťou je aj Afganistan," odkázal.
