Vyhlásil to v utorok po rokovaniach v Jerevane, kde sa stretol s rezortným partnerom Araratom Mirzojanom, ale aj predsedom vlády Nikolom Pašinjanom, prezidentom Armenom Sarkissianom a predsedom Národného zhromaždenia Alenom Simonjanom. TASR o tom informoval tlačový odbor MZVEZ SR.
"Najsilnejším pocitom, ktorý si odnášam z tejto návštevy, je nádej na pozitívny vývoj v regióne južného Kaukazu. Z programu novej arménskej vlády je cítiť záujem začať konštruktívnu spoluprácu, ktorá bude prospešná pre všetkých aktérov v regióne i mimo neho, vrátane Slovenska." konštatoval Korčok.
Rozhovory sa podľa šéfa slovenskej diplomacie sústredili predovšetkým na bilaterálnu spoluprácu s dôrazom na obchodno-ekonomickú oblasť.
"Napriek pandémii a konfliktu (Arménska so susedným Azerbajdžanom o Náhorný Karabach), ktoré zásadným spôsobom poznamenali rok 2020, sa hospodársky obrat medzi Slovenskom a Arménskom oproti roku 2019 znásobil. Dôležité je, že sa pred nami črtajú možnosti hospodárskej spolupráce na ešte vyššej úrovni. Slovensko okrem iného ponúka arménskym partnerom svoje know-how z modernizácie jadrovej energetiky," konštatoval minister Korčok.
Témou rokovaní bola aj dlhodobo napätá situácia na južnom Kaukaze, ktorá vyústila koncom septembra 2020 do ozbrojeného konfliktu medzi Jerevanom a Baku. Po šiestich týždňoch ťažkých bojov o odtrhnutý horský región podpísalo Arménsko s Azerbajdžanom 9. novembra dohodu sprostredkovanú Ruskom.
"Ako v Azerbajdžane, tak aj tu v Arménsku som zdôraznil nevyhnutnosť napĺňania dohody z 9. novembra 2020. Pevne verím, že sa postupne podarí dospieť k finálnemu mierovému riešeniu, ktoré prinesie pokojné spolužitie všetkých etník v oblasti," uviedol šéf slovenskej diplomacie.
Návšteva Arménska bola súčasťou série ciest ministra Korčoka do krajín Východného partnerstva. Potvrdením záujmu Slovenska o prehĺbenie dvojstrannej spolupráce bolo podľa neho aj otvorenie veľvyslanectva v Jerevane vo februári 2020.
