Tom Canavan bol pochovaný zaživa v troskách Svetového obchodného centra (WTC), keď sa 11. septembra pred dvadsiatimi rokmi zrútili obe jeho budovy - takzvané dvojičky.
Fotogaléria
5
fotiek v galérii
"Pamätám si, ako kričím na ľudí predo mnou alebo sa snažím, aby som sa dostal k východu," opísal Canavan. "Neviem, či mi niečo vyšlo z úst, keď som zacítil dve silné rany a potom ma to pritlačilo k podlahe ako chrobáka," uviedol. Jeho posledné myšlienky patrili nadchádzajúcej oslave synových tretích narodenín a tomu, že nikdy nespozná dcéru, ktorú on a jeho tehotná manželka čakali. "Čoskoro som ale v zuboch zacítil štrk a dym a povedal som si, že žijem," opísal muž. Podľa Canavana sa spolu s ďalším, dodnes neidentifikovaným mužom zachránili, pretože cez nich spadla veľká betónová stena, ktorá vytvorila bezpečný priestor v hromade skrútenej ocele a trosiek. Začali sa usilovne prekopávať sutinami a plaziť hore. Po asi dvadsiatich minútach uvideli malú škáru svetla a prvýkrát sa nadýchli čerstvého vzduchu. "Pretiahol som sa dierou. Bol som odretý od hlavy až päte, bol som zranený a necítil som nič," uviedol Canavan.
Ešte niekoľko minút v podzemí a nepochybne by zahynul, keď sa o 10:28 zrútila severnej veža. Väčšine jeho spolupracovníkov sa podarilo utiecť, štyria ale zomreli. "Neprejde jediný deň, kedy by som nemyslel na niečo z toho dňa, či už na osobu, zvuk či nízko letiace lietadlo," uviedol Canavan, ktorý sa plánuje zúčastniť ceremónie k 20. výročiu tragédie. "Nikdy to nezmizne. S tým som sa zmieril. Ľudia hovoria: 'Prekonaj to'. Toto nie je niečo, čo prekonáte," uviedol muž, ktorý prežil útoky z 11. septembra.
