Podľa Lapida musí svet "za každú cenu" zabrániť Iránu získať jadrové zbrane. "Ak to svet neurobí, Izrael si vyhradzuje právo konať," varoval. Ako pokračoval, v Sýrii a ani v širšom regióne Blízkeho východu nie je možné zaistiť stabilitu, kým sa tam angažuje Irán - "svetový exportér terorizmu číslo jeden".
Lavrov vo svojom vyhlásení pred novinármi nespomenul Irán, uviedol však, že s Lapidom rokovali o situácii v Sýrii, pričom sa v mene Ruska zasadzoval za územnú celistvosť tejto krajiny. Zároveň dodal, že Sýria "má právo určiť si svoju budúcnosť".
V odpovedi na novinársku otázku o izraelských leteckých útokoch v Sýrii Lavrov vyhlásil, že Moskva je "proti tomu, aby Sýria bola arénou konfrontácií tretích strán".
"Preto nechceme, aby ktokoľvek využíval sýrske územie proti Izraelu alebo iným stranám," uviedol Lavrov.
Od vypuknutia občianskej vojny v Sýrii v roku 2011 Izrael v tejto krajine pravidelne podniká nálety na pozície vládnych síl a militantného hnutia Hizballáh, podporovaného Iránom.
Podľa Lavrova, ktorého tiež citovala agentúra TASS, sa v Sýrii pretínajú záujmy viacerých krajín, pričom bezpečnostné záujmy označil za legitímne. Odsúdil však "predovšetkým nelegálnu okupáciu značnej časti sýrskeho územia Spojenými štátmi, odčerpávanie prírodných zdrojov a uhľovodíkov, obilia a vodných zdrojov patriacich Sýrčanom a tiež tiché schvaľovanie kurdského separatizmu".
Väčšinu z území provincií Hasaka, Dajr az-Zaur a Rakka na východe a severovýchode Sýrie ovládajú kurdské jednotky podporované Spojenými štátmi. Americké velenie vybudovalo v oblasti od roku 2015 dovedna deväť základní - štyri neďaleko ropných polí v Dajr az-Zaure a päť v Hasake, ktorá je považovaná za obilnicu Sýrie.
