Simentov pritom desaťročia odmietal opustiť Afganistan - prežil tam sovietsku inváziu, občiansku vojnu, brutálnu prvú vládu Talibanu i príchod síl pod vedením USA.
Simentov, ktorý režim Talibanu zažil v rokoch 1996 - 2001, sa aj teraz zdráhal z Afganistanu odísť. Kahanov tím, ktorý za ním prišiel asi desať dní pred odchodom, mu však vysvetlil, akému nebezpečenstvu je vystavený zo strany ozbrojencov organizácie Islamský štát-Chorásán - regionálnej odnože teroristickej organizácie označovanej ako Islamský štát.
"Vypočul si nás a myslím, že záver si urobil sám," konštatoval Kahana.
Dodal, že Simentov ho ešte požiadal, aby s ním do exilu mohol odísť aj jeho najlepší priateľ s rodinou, takže napokon sa na cestu vydalo ďalších 29 ľudí.
Kahana uviedol, že Simentov má príbuzných v New Yorku a mieni sa za nimi čoskoro vydať - zrejme v čase okolo sviatku Jom kipur (Dňa zmierenia), ktorí budú židia sláviť na budúci víkend.
Simentov sa narodil v 50. rokoch v západoafganskom meste Herát. Do Kábulu sa presťahoval počas sovietskej invázie začiatkom 80. rokov vďaka relatívne stabilnej situácii v hlavnom meste. V nasledujúcich rokoch z Afganistanu postupne odišli všetci Simentovovi príbuzní, vrátane manželky a dvoch dcér.
Simentov však v Afganistane zostal - napriek tomu, že sa ho Taliban pokúšal prinútiť, aby konvertoval na islam, a štyrikrát ho uväznil. Napriek všetkému Simentov v jedinej synagóge v Kábule pokračoval v slávení židovských sviatkov - napríklad Nového roku (Roš ha-šana) i Dňa zmierenia.
Židia žili v Afganistane viac ako 2500 rokov, pričom desaťtisíce z nich bývali kedysi v Heráte, kde dodnes stoja štyri synagógy. V 19. storočí však začali z Afganistanu odchádzať - mnoho z nich teraz žije v Izraeli.
