ESĽP v stredajšom rozsudku uviedol, že Afgancov by z Litvy nemali vypovedať, keďže sa už ukrývajú na jej území.
Afganskí občania podľa súdu dorazili do Bieloruska v auguste a odvtedy sa opakovane pokúšali dostať do Litvy. Pätica utečencov sa s problémom obrátila na ESĽP, pričom tvrdia, že sa v Litve ukrývajú od 5. septembra.
Súd v Štrasburgu v stredu konštatoval, že skupina „žiada o medzinárodnú ochranu“. Žiadatelia sú pritom podľa vlastných slov „westernizovaní a vzdelaní“ a po tom, ako vládu v Afganistane prevzal Taliban, sú preto aj veľmi zraniteľní. ESĽP preto súhlasil, že by ich litovská vláda nemala vrátiť do Bieloruska, “za predpokladu, že už sú na litovskom území“.
Predbežné rozhodnutie, ktoré platí do konca septembra, by sa mohlo v budúcnosti vzťahovať aj na ďalších afganských utečencov uviaznutých medzi Európskou úniou a Bieloruskom.
Litva, Poľsko a Lotyšsko, tri krajiny Európskej únie (EÚ), ktoré hraničia s Bieloruskom, obviňujú bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, že do ich krajín nelegálne tlačí migrantov z Iraku, Afganistanu, Sýrie a iných krajín. Označujú to pritom za akt „hybridnej vojny“ proti ich krajinám a tvrdia, že je odplatou za sankcie EÚ.
Spor spôsobil, že viacero ľudí uviazlo na vonkajších hraniciach únie, keďže Bielorusko ich už tiež nechce prijať naspäť.
Medzinárodná organizácia pre migráciu pritom vyjadrila obavy najmä v súvislosti s „hroznými podmienkami“, v ktorých už niekoľko týždňov žijú migranti na poľsko-bieloruskej hranici.
