Okrem toho sa v bunke množí rýchlejšie než iné varianty. Vyplýva to z najnovšej štúdie, ktorú v časopise Nature zverejnil medzinárodný tím koordinovaný vedcami z Univerzity v Cambridgei, informovala talianska agentúra ANSA.
Uvedené vlastnosti umožnili variantu delta stať sa celosvetovo dominantným v priebehu niekoľkých mesiacov. Variant B.1.617.2 (neskôr nazvaný delta) sa po prvý raz objavil v Indii koncom minulého roka a razantnejšie sa začal šíriť na jar 2021. V súčasnosti naň pripadá až 99 percent nových prípadov nákazy koronavírusom SARS-CoV-2 v Európe a 90 percent v celosvetovom meradle.
Odolnosť delty voči protilátkam z vakcín i tým po prekonanom covide podľa vedcov vysvetľuje aj mnohé prípady opätovnej nákazy. Vedci skúmali prípady viac než 130 zdravotníkov z Indie, z ktorých boli takmer všetci zaočkovaní, avšak napriek tomu sa opätovne infikovali, väčšinou variantom delta.
Laboratórny výskum potom ukázal, že hrotová bielkovina variantu delta má väčšiu schopnosť pripojiť sa k ľudskej bunke a umožniť tak infekciu.
"Nižšia účinnosť vakcín proti variantu delta B.1.617.2, vykazujúcemu vysokú schopnosť uniknúť imunitnej reakcii, opodstatňuje pokračovanie opatrení proti šíreniu nákazy aj v postvakcinačnom období," uzatvárajú autori štúdie.
